Cez Slnečnú sústavu preletela tretia známa medzihviezdna kométa – 3I/ATLAS. Vyzerá to tak, že ide o kométu, a nie o mimozemský koráb. Že by to mal byť mimozemský koráb, tvrdí len málokto z odbornej komunity. Výnimkou je slávny harvardský astronóm Avi Loeb.
Ten sa v očiach širokej verejnosti zviditeľnil už pri druhej známej medzihviezdnej kométe – ‘Oumuamua. Aj v jej prípade tvrdil, že by mohlo ísť o vesmírny koráb, a následne o tom napísal knihu – aj keď konsenzus vedeckej komunity bol opačný.
Niekto by mohol povedať, že Avi Loeb si vyberá ľudovo obľúbenú tému – prišli k nám mimozemšťania – a selektuje tie fakty a pozorovania, ktoré mu do tohto naratívu zapadajú, čím vedu przní.
Opačný uhol pohľadu je však taký, že o tomto má veda predsa byť. Máme prichádzať s trúfalými hypotézami. Čierne diery, zachytené gravitačné vlny, spomaľovanie času – toto všetko tiež kedysi znelo ako sci-fi.
Takže, ako to teda je? Sú extrémne vysvetlenia príkladom dobrej, či zlej vedy?
Hľadanie správnych vysvetlení má dva kroky. Po prvé, dať dokopy všetky možné hypotézy, ktoré nám napadnú. Po druhé, konfrontovať ich s dátami, až kým nezostane jediná z nich. Tá síce ešte nemusí byť zaručene správna, no aktuálne sa stáva najlepším vysvetlením javu, ktoré máme k dispozícii.
Pridávať extrémne nápady do „vrecka hypotéz“ je úplne v poriadku – a teda je tiež v poriadku, ak sa niekto opýta: „A nie je to dôkaz mimozemskej civilizácie?“ Problém je však v tom, že potom musí prísť druhý krok: osekávanie.
Vedecká komunita sa snaží mať otvorenú myseľ a prichádzať aj s divokými nápadmi. Nemyslite si – väčšina vedcov by bola z objavu mimozemskej civilizácie nadšená. No musíme si dať pozor, aby sa chcenie nestalo otcom myšlienky. Len preto, že si to prajeme, nemôžeme prižmurovať oči nad dôkazmi a ignorovať tie, ktoré sa nám do naratívu nehodia.
[Samuel]
Tak to má byť: otázky, dáta, kritické uvažovanie, vyhodnotenie dát, záver.
Veľmi dobré čítanie. Ďakujem.