Taká je doba, že treba šetriť – a tak sa všelikde rozhodli šetriť na vede. Zároveň je taká doba, že ľudia nemajú čas na veci, napríklad často ani na premýšľanie. A tak si povedia, že poďme škrtnúť nezmyselný výskum: transrodové myši, krevety na bežiacom páse a tak. Pelichajúce myši však mali šťastie – ľudia sa im začali venovať už dávno, kým toto strieľanie od pása do vedeckého výskumu ešte nebolo v móde.
Pravda je však taká, že aj desaťročia dozadu sa tomuto výskumu veľmi nedarilo. Zdroje na pátranie šli pomaly, no predsa – objavovanie sa pomaly hýbalo dopredu, aj keď ho značná časť komunity považovala za odsúdené na neúspech.
A predsa, Shimon Sakaguchi zistil, že ak sa mladým myšiam vyberie týmus, začne im vypadávať srsť. No ak im doplní imunitné bunky od iných myší, ostanú zdravé. Postupne skladal dieliky skladačky a zistil, že súčasťou nášho imunitného systému sú aj bunky, ktoré regulujú jeho činnosť – napríklad mu bránia, aby útočil na vlastné telo.
Vďaka tomuto výskumu dnes môžeme dúfať v liečbu autoimunitných ochorení, progres v liečbe rakoviny či vyššiu úspešnosť transplantácií. Výskum Shimona Sakaguchiho bol – a to už je len malý bonus – tento rok ocenený Nobelovou cenou, ktorú si okrem neho odniesli aj Mary E. Brunkow a Fred Ramsdell, ktorí poruchy regulačných buniek imunitného systému vystopovali v genetickom kóde.
Ak by sa v Sakaguchiho časoch vyskytli pištolníci, ktorí chcú rušiť a zakazovať výskum na základe zosmiešňujúceho opisu, tak by sme dnes nerozumeli tomu, prečo nás niekedy vlastný systém zrádza. A nemali by sme mnoho iných výdobytkov a poznania. Veda často začína v obskúrnych zákutiach sveta a z nich sa postupne prepletá až na hlavný stage. Dajme si pozor na pištolníkov, ktorí by ju chceli stopnúť hneď v zárodku.
[Samuel]