O vesmíre, prírode a vôbec
„Ja by som to vedel robiť lepšie!“ Takéto niečo bežne ľudia kričia na svoje televízory pri sledovaní športov. Takmer určite sa mýlia. V minulosti však to isté vykríkli experti na matematickú štatistiku keď sledovali poverčivosťou posadnutých baseballových manažérov a – čuduj sa svete – mali pravdu.
Znova sú tie časy, kedy sme všetci odborníkmi na hokej. U väčšiny trvá tento ošiaľ len niekoľko dní. Jedna malá skupina výskumníkov však vydrží pozerať hokejovým trénerom cez plecia celé roky. Áno, presne tak – ide o investičných matematikov.
Priateľku minule niečo bolelo, tak si na to dala liek. Neskôr však zhodnotila, že to nepomohlo a stále to bolí. Na to som, s empatiou hodnou teoretického fyzika, prehlásil, že ako môže vedieť, že by to inak nebolelo ešte viac?
V živote sú isté len tri veci: smrť, dane a že pod príspevok o priemernom zárobku v krajine niekto napíše: „To kde toľkoto zarábajú? To je čisté klamstvo!“
Poslednú dobu nás zužujú dlhé vlny horúčav a suchá a ľudia sa tak prirodzene pýtajú: „Za to dnešné horko môže klimatická zmena?“ Klimatológovia majú určite sto chutí povedať, že áno, ale … má to svoje ale.
Prečo existujú epidémie, ktoré by na prvý pohľad nemali existovať? Vďaka superšíriteľom.
Typický jav po vyhlásení výsledkov volieb bývajú nespokojné hlasy: „Ako to mohlo dopadnúť takto, však každého, koho poznám, volil stranu X!“ Áno, vieme, žijeme v sociálnych bublinách. Aké sú však tieto bubliny veľké?
Výsledky volebných prieskumov diktujú témy predvolebných diskusií a pomáhajú určovať hlavné témy. Do akej miery sa im však dá veriť?
Čo sa o našej spoločnosti môžeme dozvieť z kopy dát na internete? A ako nám to môže pomáhať našu spoločnosť zlepšiť?
Poznáme desiatky rôznych pranostík, ide o ľudové múdrosti týkajúce sa počasie. Dá sa im veriť? Porovnali sme ich s historickými meteorologickými dátami.
