O vesmíre, prírode a vôbec
Existuje matematika? Samozrejme, že áno – všetci sme ju zažili v škole. Otázka však je, či by matematika existovala aj bez nás. Poznajú mimozemšťania integrály a derivácie? Existuje fyzika? A aké sú limity matematiky? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Stanislav Ulam je jeden z tých velikánov, o ktorých mnoho ľudí nikdy nepočulo. Veľkom spolupracoval na vývoji prvej atómovej bomby a všetkej matematiky a fyziky okolo toho.
Pravidelne sa internetom šíria obrázky s mysticky ladeným popisom. Je na nich zobrazené číslo pí, teda jeho krátky začiatok 3.1415…. Číslo pí nemá konca, je nepravidelné a tak ľudia usudzujú, že sa v tomto čísle ukrýva všetko – obsahuje informácie o celom vesmíre.
Priateľku minule niečo bolelo, tak si na to dala liek. Neskôr však zhodnotila, že to nepomohlo a stále to bolí. Na to som, s empatiou hodnou teoretického fyzika, prehlásil, že ako môže vedieť, že by to inak nebolelo ešte viac?
Úlohou šifrovania je zabrániť tomu, aby si utajenú správu prečítala nežiadaná osoba. Čo však, spraviť, ak chceme docieliť, aby našu správu pochopil hocikto?
Postup poznáte. Vyvaľkáte cesto a vykrojíte medovníky. Dosť vám toho zostalo a tak všetko cesto zhrniete dokopy, trochu pomiesite a znovu rozvaľkáte. Je to otravná činnosť a tak rozmýšľate, ako optimálne vykrajovať tak, aby medzi vykrojenými kúskami zostalo čo najmenej prázdneho miesta.
Mnoho ľudí si to neuvedomuje, ale pravdepodobnosť a štatistika patria medzi najužitočnejšie nástroje na chápanie a predvídanie sveta.
V 29. epizóde podcastu sme sa rozprávali o teórii hier a o tom, ako táto matematická teória odhalila mnohé taje biológie. Po čase sa k téme vraciame a zisťujeme, aký vplyv mala na teóriu hier vojna. V akom historickom kontexte teória hier vznikala? Prečo ľudia nedokážu hrať kameň-paper-nožnice dokonale? Aký je matematický pohľad na blufovanie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
V živote sú isté len tri veci: smrť, dane a že pod príspevok o priemernom zárobku v krajine niekto napíše: „To kde toľkoto zarábajú? To je čisté klamstvo!“
Rovné čiary nás niekedy dokážu zmiasť. Vyzerajú krivo, aj keď sú rovné. Niekedy je však problém s rovnými čiarami viac, než len optická ilúzia. Ako sa s rovnými čiarami trápili Gréci? Ako zadefinovať rovnú čiaru na glóbuse? A ich matematický opis využil Einstein pri opise gravitácie? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
