O vesmíre, prírode a vôbec
Neutrína sú snáď najzaujímavejšie častice, ktoré poznáme. Prvá vec, ktorú sme o nich vedeli bola, že sú prakticky neviditeľné, dnes ich však zachytávame pomocou miliónov ton ľadu. Čo nám vedia tieto častice povedať o fungovaní hviezd a supernov? Ako nám poodhaľujú, čo sa dialo na počiatku vesmíru? O tom všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Možno ste počuli o takzvaných „Problémoch tisícročia“. Ide o sedem dôležitých a náročných úloh v matematike, za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúka Clayov matematický inštitút milión dolárov. Momentálne skóre je takéto: jeden vyriešený (Poincarého hypotéza) a šesť otvorených. Jedným zo zatiaľ nevyriešených problémov je takzvaná „Existencia Yangovej-Millsovej teórie a hmotnostná medzera“. O čo ide?
Z celého sveta dostávame nové a nádherné zábery kométy Neowise. Najprv to boli fotky so svietiacimi oblakmi, potom fotky z rôznych miest a známych kultúrnych pamiatok a teraz, keď už kométu vidíme aj uprostred noci, pribúdajú detailné zábery. Niekoho tak mohol čakať šok – kométe nemá chvost jeden, ale dva.
Pivo, presne tak, ten tretí najobľúbenejší nápoj na svete. Kedy a kde vznikol? Prečo sa pivo dáva do farebných fliaš a prečo klesajú bublinky Guinessu na dno? Akú úlohu hralo pri formovaní našej civilizácie a aká zaujímavá fyzika je ukrytá za známymi pivnými party-trikmi? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel
Supravodivosť je fenomén, ktorý šokoval svet fyziky začiatkom 20. storočia, kedy si už takmer všetci mysleli, že ako tak porozumeli svetu.
Mimozemský život v našej slnečnej sústave si spájame hlavne s Marsom, tam sa nám ho však zatiaľ nepodarilo nájsť. Povrch Marsu ale zďaleka nie je jediné miesto vhodné pre život, dokonca to nie je ani najlepší kandidát. Kde všade by v slnečnej sústave mohol v minulosti podľa vedy existovať život a kde by mohol, s trochou šťastia, existovať aj dnes? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Zvuk je pomerne ľahko pochopiteľný jav, ide o vlnenie šíriace sa prostredím – napríklad vzduchom. Tlak a ďalšie fyzikálne veličiny sa vychýlia zo svojej zvyčajnej hodnoty a tento „vzruch“ sa potom šíri ďalej ako vlna. Je preto prirodzené očakávať, že i svetlo bude mať podobnú podstatu. V akom prostredí sa však šíri? Čo je pre svetlo tým, čím je vzduch pre zvuk? Keďže sme takú vec nepoznali, dali sme jej meno éter.
Asi ste videli na internete videá radostných ľudí, ktorí dostali nové okuliare a prvýkrát rozoznali farby. Radostný smiech a slzičky šťastia vám možno prerušila myšlienka: môžu vôbec okuliare pomôcť s farbosleposťou? Čo je to farba podľa fyziky, ako tieto okuliare fungujú a komu môžu pomôcť? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
V skratke sa história fyziky delí na obdobie pred Newtonom, medzi Newtonom a Einsteinom a po Einsteinovi. A pri oboch prechodoch zohráva kľúčovú úlohu teória gravitácie.
V 16. storočí sa v európskych učených kruhoch začali šíriť myšlienky heliocentrizmu – učenia o tom, že centrálnym telesom v našej sústave je (namiesto Zeme) Slnko. Táto nová [1] predstava mala prirodzene množstvo nepriateľov a tak jej prívrženci museli dlho bojovať, aby ju presadili. Jedným z takýchto bojovníkov bol aj Johannes Kepler, astronóm (a tiež matematik a astrológ), ktorý zohral kľúčovú úlohu pri zrode modernej vedy. Na základe precíznych pozorovaní Tycha Braheho totiž sformuloval tri známe zákony o pohybe planetárnych telies.
