O vesmíre, prírode a vôbec
Výskum vesmíru je plný prekvapení, väčšinu z nich si však treba tvrdo odpracovať – napríklad analyzovaním desiatok metrov papiera plného grafov denne. Tvrdá práca prináša svoje ovocie, aj keď nie pre každého rovnako. Čo sú to pulzary? Ako boli objavené? Kto za ne získal Nobelovu cenu? A kto je tá najpohodovejšia astrofyzička v celom Anglicku? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
V minulých vojnách spôsobovali vysoké percento strát nebojové faktory. Medzi tie najhlavnejšie patrila úplavica alebo dyzentéria – zápalové ochorenie tráviacej sústavy spôsobené baktériami, vírusmi alebo prvokmi. Spôsobovala ju zlá kvalita pitnej vody a nulová hygiena. Postihnutí trpeli dehydratáciou, takže pili viac závadnej vody, viac ich preháňalo a tak ďalej. Rozsah strát je dobre vidieť napríklad v americkej občianskej vojne, kde straty spôsobené hnačkovými stavmi tvorili okolo 15% všetkých mŕtvych vojakov. Okrem úmrtí bola hnačka aj praktický problém. Ťažko sa vrhnúť do útoku, keď väčšina mužstva napodobňuje v kroví zvuky trúb z Jericha.
Má energia hmotnosť? Ako teraformovať Mars? Prečo voda nemá chuť? Tieto a mnohé ďalšie otázky ste položili na Instagrame Vedátor_sk, spolu na ne a mnohé ďalšie odpovedajú Jozef a Samuel.
Úvod môžem skrátiť: pandémia COVID-19 už trvá vyše rok, vyžiadala si 2.7 milióna obetí, u mnohých má dlhotrvajúce následky, protiopatrenia napáchali veľké škody na ekonomike a celé nám to už všeobecne pomerne lezie krkom.
Prestížne matematické ocenenie za rok 2021 si v stredu našlo svojich adresátov. Sú nimi László Lovász a Avi Wigderson. Abelova cena im bola udelená „za fundamentálny prínos k teoretickej informatike a diskrétnej matematike a za vedúcu rolu v ich transformácii na centrálne disciplíny modernej matematiky.“
Číslo Pí nás fascinuje. Toto nekonečné číslo je spojené s nekonečnom rôznych zaujímavostí. Minulý týždeň bol deň π (3/14 v americkom zápise) a po internetoch chodila jedna zaujímavosť. Ak hodnotu πnáhodou zabudnete, dá sa zistiť zaujímavým pokusom. Áno, je aj milión iných, prevažne jednoduchších spôsobov. No aj tak, o čo ide?
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej skupiny na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o vesmírnej pavučine. Ako si môžete predstaviť veľkosť vesmíru? Čo je to vesmírna pavučina? A prečo je tak ťažké uvidieť jej vlákna?
V priebehu niekoľkých hodín by sa na orbit mala dostať družica GRBAlpha, na ktorej spolupracovala Letecká fakulta TUKE, Maďarský astronomický ústav, slovenské firma Spacemanic, Ústav teoretickej fyziky a astrofyziky MUNI v Brne a ďalšie firmy a inštitúcie. Keďže projekt zastrešuje práve LF TUKE, pôjde o druhý satelit, ktorý poletí pod slovenskou vlajkou.
Všetko, čo vo vesmíre vidíme, všetky hviezdy, planéty, asteroidy či medzihviezdny plyn tvoria len 4% celého zloženie. Ponaučenie je jasné, 4% vedia byť dosť veľa! Venovať niekomu 4% zo svojich daní síce zákon neumožňuje, no nás veľmi potešia aj 2%, ktoré nám zo svojich daní venujete. Veľmi nás táto podpora a prejav záujmu o projekt Vedátor poteší!
Nie je tomu tak dávno, približne 10 rokov, čo sa riešila možnosť tvorby čiernych dier v CERNe. Vyvolalo to vlnu protestov, CERN sa kvôli tomu v konšpiračných kruhoch objavuje dodnes. Ako vlastne časticový urýchľovač funguje? Mohol ten v Ženeve vytvoriť malú čiernu dieru? A bola by malá čierna diera vôbec nebezpečná? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
