20. mája 2022

Najcitovanejšia fyzikálna teória, o ktorej ste asi nepočuli

Jedným zo spôsobov merania vplyvu vedeckej práce je počet citácií, teda počtu vedeckých článkov, ktoré sa na ňu odvolávajú. Motiváciou je idea, že citácie typicky znamenajú používanie výsledkov práce, zahrnutie v rešerši alebo pokračovanie v začatom smere výskumu, takže čím viac citácií, tým významnejší výskum. Podobne ako rôzne iné parametre a rebríčky, citovanosť síce nie je ultimátnym meradlom významu vedeckých prác, dá sa však z nej všeličo zaujímavé dozvedieť.

Fyzika pretekárskych vozov

Donedávna som formulám nevenoval veľkú pozornosť – chodili do kolečka a robili „vzuuum“. Raz som však zostal poobede u našich a tatino ma trochu zasvätil. Začal som si všímať veci, ktoré som dovtedy prehliadal. A potom mi v schránke pristál – dlhý – článok o fyzike pretekárskych vozov. Rovno vám prezradím, je to šialené! Pomaly dvadsať strán textu o jednom aspekte monopostov formule, desaťročia inovácií, miliónové náklady na zlepšenie o zlomok percenta. Stále sa niečo deje, nové výmysly, nové zákazy – a na pozadí toho všetkého krásne priamočiara a zároveň komplexná fyzika. Verím, že tento text si užijete, či už formule sledujete alebo nie. A som si istý, že po ňom ich určite sledovať budete.

Počuli sme tvar Zeme. Sopke vďaka! (Vrelá!)

Udalosťou posledných dní, ktorá doslova zarezonovala svetom bola erupcia sopky Hunga Tonga(-Hunga Ha’apai) v západnej Polynézii, na opačnej strane sveta. Začala sa 15. januára o cca 05:15 nášho času (UTC+1). Sopka vyvrhla obrovské množstvo prachu do okolia a mrak z nej vystúpal až do mezosféry (cez 50 km!) [1]. Ide o jednu z najväčších erupcií za posledných 30 rokov. Sila výbuchu bola odhadnutá na 500-násobok atómovej bomby zhodenej na Hirošimu [2]. O niektorých jej dôsledkoch už Samuel písal tu [3].

Najzvláštnejšia elektráreň budúcnosti

V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany. Nie je to však hudobný festival. Tmavé obdĺžniky nie sú stany, ale zrkadlá a svietiaca veža nie je maják, ale miesto na ohrievanie tekutej soli. Nie je to hudobný festival, no aj tak je to – možno – hudba budúcnosti. Aspoň teda vo výrobe elektriny.

Vedátorský podcast 111 – Čo ešte nevieme o bleskoch?

Nielen nad Tatrou sa blýska. Blesky ľudí fascinujú od nepamäti a stali sa súčasťou nejednej mytológie. Už pred niekoľkými storočiami sme ich začali skúmať vedecky, nie všetky otázky o nich však boli uspokojivo zodpovedané. Ako vznikajú blesky? Existujú guľové blesky? A čo sa stane, ak sa na blesk pozriete teleskopom? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Vedátorský podcast 108 – Rok 2021 vo vede

Je príjemné, že rok 2021 nebol len o koronakríze, aj keď sa o výskume vírusu, vakcín aj liekov napísalo mnoho vedeckých článkov. Nie je to však jediná téma. Aký progres nastal v umelej inteligencii? Akú stopu zavetrila časticová fyzika? A čo prepísalo históriu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.