6. júla 2020

Slepé uličky vedy: Éter

Zvuk je pomerne ľahko pochopiteľný jav, ide o vlnenie šíriace sa prostredím – napríklad vzduchom. Tlak a ďalšie fyzikálne veličiny sa vychýlia zo svojej zvyčajnej hodnoty a tento „vzruch“ sa potom šíri ďalej ako vlna. Je preto prirodzené očakávať, že i svetlo bude mať podobnú podstatu. V akom prostredí sa však šíri? Čo je pre svetlo tým, čím je vzduch pre zvuk? Keďže sme takú vec nepoznali, dali sme jej meno éter.

Vedátorský podcast 31 – Okuliare na farbosleposť

Asi ste videli na internete videá radostných ľudí, ktorí dostali nové okuliare a prvýkrát rozoznali farby. Radostný smiech a slzičky šťastia vám možno prerušila myšlienka: môžu vôbec okuliare pomôcť s farbosleposťou? Čo je to farba podľa fyziky, ako tieto okuliare fungujú a komu môžu pomôcť? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Objavili sme tmavú hmotu?

Hviezdy, planéty, asteroidy, medzihviezdy plyn a čierne diery – toto všetko tvorí len malý zlomok hmoty v našom vesmíre. Zbytok tvorí niečo, čoho nedokážeme vidieť, vidíme len gravitačné pôsobenie, voláme to „tmavá hmota“. Tmavá hmota má svoje odtlačky v reliktovom žiarení, tichom šume vesmíru, ktoré sa v ňom šíri doteraz. Stimulovala tvorbu galaxií, drží ich pokope, spôsobuje gravitačné šošovkovanie.

Relatívne presná chémia

Prečo je zlato zlaté? Prečo je ortuť tekutá? Napriek tomu, že lesk zlata vábil ľudí už odpradávna a ako zlato, tak aj ortuť fascinovali už alchymistov na úsvite modernej vedy, vysvetlenie charakteristických vlastností týchto kovov prišlo relatívne nedávno a vyžadovalo si zapojiť dve najvýznamnejšie fyzikálne teórie 20. storočia: kvantovú mechaniku a teóriu relativity.

Vedátorský podcast 28 – Oh-My-God častica

Občas fyzikov niečo prekvapí. Niekedy sú zaskočení natoľko, že svoje prekvapenie odzrkadlia v názve objaveného objektu. Presne to sa stalo pri Oh-My-God častici. Čo je to kozmické žiarenie, aký má na nás vplyv a čo bola legendárna OMG častica, o tom všetkom diskutuje Jozef so Samuelom.

Klimatická kríza

Nedeľa, 17. mája 2020, niečo málo o tretej hodine popoludní. Obyvatelia malého provinčného tureckého mesta Tire vysedávajú na verandách aby si v kľude, a najmä v tieni prístreškov vychutnali svoj obľúbený popoludňajší čaj. Niečo je však inak, ako zvyklo byť v tomto období neskorej jari v minulosti. Už od skorého rána sa ortuť v teplomere rýchlo „šplhá“ stále vyššie a vyššie, aby neskôr popoludní dosiahla závratným 44,5 °C (deň predtým bolo 43,9 °C). Takto vysoké teploty v máji nie sú dokonca ani pre Turecko obvyklé. Extrémne vysoké denné teploty vzduchu sa naprieč celou Európu dnes vyskytujú 3-krát až 4-krát častejšie ako pred 40 rokmi, a zďaleka sa to nedeje len na starom kontinente.