4. marca 2021

Vedátorský podcast 66 – Ukichiro Nakaya a fyzika snehových vločiek

Snehové vločky predstavujú balans medzi dokonalým poriadkom a chaosom. Žiadne dve v prírode nie sú rovnaké, no aj tak existuje katalóg vločiek, ktorý nám v nich pomáha sa zorientovať. Prekvapí však, že legendou výskumu snehových vločiek bol fyzik, ktorého zaujímalo röntgenové žiarenie. Ako sa Ukichiro Nakaya dostal k výskumu vločiek? Dajú sa vyrobiť dve rovnaké vločky? A čomu vďačia za svoju rozmanitosť? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Trochu iná mapa nočnej oblohy

Nie je tomu tak dávno, písal sa rok 1964, čo sme objavili prvé náznaky existencie čiernej diery. Išlo o Cygnus X-1, ktorého výskum pokračuje dodnes. Napríklad minulý týždeň vyšla štúdia, ktorá prehodnotila jeho hmotnosť – váži viac, ako 21-násobok hmotnosti Slnka. To už nespadá pod konvenčné predstavy vzniku čiernych dier, je možné, že niektoré aspekty teórie vzniku čiernych dier bude treba poopraviť. O čiernych dierach sa stále učíme niečo nové.

Polovodič

Polovodič. Každý jeden z nás to slovo už niekde počul. Všetci si buď pamätáme, alebo rýchlo dáme dokopy predstavu materiálu, ktorý je vlastnosťami kdesi medzi kovom, ktorý prúd vedie a izolantom, ktorý prúd nevedie. Odkiaľ sa táto ich nerozhodná vlastnosť vlastne berie? Čo je na týchto hračkách prírody také kúzelné? O koľko je náš svet s nimi pestrejší?

Vedátorský podcast 64 – Náhodná gravitácia

Newton šokoval všetkých, keď ukázal, že pohyb telies na nočnej oblohe sa riadi rovnakým zákonom, ako padajúce jablko v jeho záhrade; tak vznikla Newtonova teória gravitácie. Einstein potom šokoval všetkých, keď ukázal, že Newtonova teória je len dôsledok zakrivenia časopriestoru. No a dnes sa nás snaží Verlinde šokovať svojím nápadom, že aj Einsteinova teória je len dôsledok niečo ďalšieho – náhodnej podstaty nášho sveta. Čo je to vlastne gravitácia? A ako súvisí s entropiou? Nahradí Verlinde Einsteina? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Prečo má vajíčko tvar vajíčka?

Veľa vecí sa v prírode na seba podobá. Napríklad melón, oko a Slnko majú podobný tvar. Tvar je podobný, no príčina je rôzna. Melón sa snaží navtesnať čo najviac objemu do čo najmenšej plochy zelenej kôry. Oko sa potrebuje otáčať do rôznych smerov. Atómy v Slnku sa snažia znížiť svoju gravitačnú energiu. Matematika nám odhaľuje, že optimálnym tvarom na každú z týchto požiadaviek je práve guľa. Univerzálnosť gemeotrie má matematický podklad.

Vedátorský podcast 63 – Ako funguje dúha?

V írskych ľudových rozprávkach je na konci dúhy ukrytý zlatý poklad. Ide o krutý žart, keďže koniec dúhy sa nedá dobehnúť. Skutočná dúha je oveľa kúzelnejšia, kombinuje v sebe najrôznorodejšie oblasti fyziky. Koľko farieb sa v nej nachádza? Koľko dúh môžete vidieť na oblohe? A kde dúha vlastne vzniká? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Ako v hmle uvidieť elementárne častice?

Hmlová komora je jednoduché zariadenie, ktoré nám umožňuje pozorovať trajektórie mikroskopických častíc. Teda, nie hocijakých, ale tých, ktoré sú elektricky nabité a majú vysokú energiu. Všetky takéto – pre nás ináč neviditeľné – častice pochádzajú buď z kozmického žiarenia alebo z prirodzenej rádioaktivity. Veľkosť týchto častíc je menšia, než miliardtina metra. Ako teda dokážeme vidieť ich stopy?

Prečo nie je studené drevo studené?

„Nesadaj si na ten chladný betón, prechladneš! Sadni si na lavičku.“ Takúto vetu si vypočulo aspoň raz asi každé dieťa. Dobre mierená rada však mohla viesť k zmätku, ktorý sa v jeho hlave prejavil na jednej z prvých hodín termodynamiky. Tam sa totiž od pani profesorky študenti dozvedia, že teplota telies sa pri tepelnom kontakte vyrovnáva a po dostatku času nastane tepelná rovnováha.

Ako sa vyrába nealkoholické pivo?

Pivo je jedným z najobľúbenejších a najstarších známych nápojov. Aj nealkoholické pivo má za sebou zaujímavú históriu. V stredoveku sa pivá s nízkym obsahom alkoholu považovali za bezpečnejšiu alternatívu vody, ktorá bola bežne znečistená a plná parazitov.