O vesmíre, prírode a vôbec
Fyzika
Svetové veľmoci, tajné akcie a sabotáž jadrového programu. Toto nie je obsah špionážneho filmu, ale základ reálne príbehu, ktorá sa nedávno naozaj udial. Aké krajiny do neho boli zapojená? Ako sa tajne vyrába jadrová zbraň? A aká fyzika je na pozadí aktuálnej geopolitiky? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Asi ste si všimli, že znovu prebiehajú vesmírne preteky. Jedným z najvýraznejších účastníkov je Čína, ktorá nedávno úspešne vyslala sondu na Mars a teraz plánuje napríklad vlastnú vesmírnu stanicu Tiangong, družicu skúmajúci Jupiter čvesmírny teleskop Xuntian, ktorý by mal predčiť Hubblov vesmírny teleskop.
V prekvapivo krátkom čase sa objavili dve podobné správy: časticový experiment sa výrazne odlíšil od teoretickej predpovede. Rôzne stránky vydali články s fantastickými nadpismi ako ‚Objavili sme novú silu’ alebo ‚Blíži sa nová fyzika‘. Tieto správy asi veľmi nesadli ľuďom, ktorí s fyzikou bojovali celú strednú školu: „Prosím? Ďalšia fyzika? To nemyslíte vážne!“ Sú tieto tvrdenia opodstatnené?
Väčšina z nás si pri umelej zmene počasia predstaví, ako nejaký týpek preletí v lietadle ponad miestom konania rodinnej oslavy a do vzduchu rozpráši chemikálie, ktoré spôsobia zníženie oblačnosti a zabezpečia krásne slnečné dni počas plánovanej udalosti. Chemické zlúčeniny sa ale nepoužívajú za účelom súkromného „skrášľovania“ počasia. Skôr sa takto vyvolávajú zrážky v oblastiach, kde je nadmerné sucho, alebo v oblastiach, ktoré sú sužované početným krupobitím.
Misia Perserverence láme jeden rekord za druhým. Po prvom úspešnom lete malej helikoptéry Ingenuity prišiel ďalší úspech. Experiment MOXIE úspešne na Marse vyrobil kyslík. Za hodinu vyprodukoval vyše 5 gramov kyslíka, čo by dospelému človeku stačilo asi na 10 minút. Pri plnom výkone dokáže za hodinu vyprodukovať až 12 gramov kyslíka, asi ako jeden veľký strom.
Mobil či internet sú pre väčšinu ľudí technológie na hranici mágie. Dotkneme sa displeju a o niekoľko sekúnd sa vidíme a počujeme s priateľom pokojne aj na opačnej strane Zeme. Ako funguje prenos takého signálu? Aký je rozdiel medzi šírením káblom a vzduchom? Kto to bol Claude Shannon a čo nás naučil o informácii? Prečo 5G nie je nebezpečné? O tom všetkom diskutuje Jozef, Samuel a Matúš Turcsány.
V histórii sa opakujú zvláštne príbehy: žaby padajúce na Egypt, padajúce hady, ryby či obilie. Vedci nad takýmito historkami len mávli rukou … až kým na scénu neprišiel Waldo Lee McAtee. Ako sa môžu drobné zvieratá dostať do oblakov? Čo ich tam udrží? A kde všade už zvieratá z neba spadli? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Svetlo je to najrýchlejšie, čo vo vesmíre poznáme a pokiaľ vieme, jeho rýchlosť vo vákuu je maximálna možná rýchlosť dosiahnuteľná v prírode. Ako rýchlo sa svetlo pohybuje? Ako sme to zistili prvýkrát? A ako presne poznáme jeho hodnotu dnes? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Keď som videl, ako sa nedávno po amerických internetoch šíril hoax, že sneh v Texase je falošný a ide o sprisahanie vlády – neviem, nerozumiem tomu, nepýtajte sa ma na detaily – tak som sa len uchechtol. To sa predsa u nás stať nemôže. Podobne, ako k nám prenikla západná móda a hudobný vkus, k nám však prenikol aj tento nezmysel.
Pred pár dňami experiment LHCb (Large Hadron Collider beauty) z CERN-u zverejnil nové výsledky. Tie môžu predstavovať prvý signál novej fyziky za Štandardným modelom, ktorý už takmer 50 rokov úspešne opisuje fyziku mikrosveta. V čom spočíva nesúlad nameraných dát so Štandardným modelom?
