O vesmíre, prírode a vôbec
Krátke príspevky o vede, vesmíre a prírode. Píšeme o všetkom, čo nás zaujíma! Napravo je zoznam tém, z ktorých si môžete vybrať.
Ak sa na jeseň častejšie pohybujete vo vinohradoch, určite si videli majestátny kŕdeľ vtákov, napríklad škorcov. „Dokonalá synchronizácia“ asi nie je slovné spojenie, ktoré nám pri vtákoch príde ako prvé na um, skôr si ich predstavujeme ako po sebe ziapu z rôznych konárov. A predsa, zrazu sa pohybujú dokonale synchronizovane, vytvárajú hypnotické tvary, akoby tvorili jeden organizmus, akoby ich riadila jedna myseľ. Ako je to možné?
Písal sa rok 1971, Joseph Hafele práve pripravoval svoju prednášku, keď dostal kuriózny nápad. Chytil neďalekú obálku a na opačnú stranu naškriabal rýchly výpočet. „Hmmm,“ pomyslel si, „to by mohlo fungovať.” Vymyslel zaujímavý experiment, ktorý sa pokúsil nasledujúci rok zrealizovať. Mal však problém, nedokázal získať výskumný grant. Nečudo, chcel z neho zaplatiť letenky pre atómové hodiny.
Blížime sa k záveru nášho cyklu o Miléniových problémoch. Ostávajú už iba dva — a obidva sa v nejakom zmysle týkajú čísel. Jeden z nich je Riemannova hypotéza, o ktorej sme už viackrát hovorili (a nabudúce si opäť niečo nové povieme). Ten druhý problém sa nazýva Birchova a Swinnerton-Dyerova hypotéza a elegantne v sebe kombinuje geometriu kriviek, racionálne čísla, riešenie rovníc a isté špeciálne funkcie. O čom presne hovorí?
Tá vec na mojom prste sa volá oximeter a ako asi tušíte, meria nasýtenie krvi kyslíkom. Ako vidíte, aj napriek rúšku na tvári som blízko maximálnej hodnote, oveľa väčšie výkyvy som dosiahol napríklad pohybom alebo dlhým rozprávaním.
Ľudia majú problém správne odhadovať náhodu, je veľká pravdepodobnosť, že sa to týka aj vás. Napríklad, keď má niečo pravdepodobnosť 1 k 1000, tak máme pocit, že sa to nestane nikdy. Napríklad taký defekt – nie je to bežná vec, ale ak jazdíme dosť veľa, skôr či neskôr to príde. Vyhrať lotériu je obrovská náhoda, keď si však kúpi los dosť veľa ľudí, je pravdepodobné, že sa niekomu zadarí.
Včera obletela svetom fascinujúca správa. V atmosfére Venuše sa podarilo objaviť plyn, ktorý si pomerne jednoznačne spájame si životom. Je čas začať sa chystať na prvý kontakt s mimozemšťanmi?
Pre niekoľkými dňami nás v pomerne mladom veku opustil Vaughan Jones, významný novozélandský matematik a nositeľ Fieldsovej medaily. Stojí za to pripomenúť si jeho životné dielo.
V súčasnosti sa vedie diskusia o tom, či voči ochoreniu COVID-19 vzniká dlhodobá imunita a akú dlhú dobu je človek imúnny voči opakovanej infekcii. Prednedávnom na túto tému vyšiel veľmi dobrý preprint, článok [1] od vedcov z nemocnice Mt. Sinai v New Yorku. Pokúsim sa tento článok rozobrať a jednoducho vysvetliť, na čo sa kolegom z Mt. Sinai podarilo prísť, čo to pre nás znamená, či je možná reinfekcia a tak ďalej. Ako sa našťastie ukázalo, nemusíme prepisovať učebnice imunológie.
Keď sa antropologičky Margaret Meadovej študent opýtal, čo považuje za prvý znak civilizácie, očakával ako odpoveď nejaké nástroje, náboženské figúrky či nádoby. Meadová však mala inú odpoveď: „Prvým znak civilizácie je zahojená stehenná kosť.“
Na prelome tisícročí vybral Clayov matematický inštitút na základe rozhodnutia odborníkov 7 dôležitých problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Každé …
