O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 41 - 60 of 234 | Page 3 of 12 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 1% Posted on: 26. augusta 2020
Jednou zo šiestich otvorených Miléniových úloh, za ktorých úspešné vyriešenie vyplatí Clayov matematický inštitút odmenu milión dolárov, je takzvaná Hodgeova domnienka. Často sa o nej hovorí, že je z uvedených problémov najťažšia na vysvetlenie — to nás však samozrejme v písaní tohoto príspevku nezastaví :) o to viac, keď pri tom môžeme použiť pekné obrázky. Hor sa teda do toho!
Relevance: 1% Posted on: 28. októbra 2021
Počítače ako elektronické zariadenia vykonávajú obrovské množstvo výpočtov za sekundu. Na rozdiel od ľudí nemajú žiadnu prirodzenú schopnosť kognitívneho myslenia, ktorá sa nám vyvinula počas evolúcie a ktorú používame okrem iného pri rozpoznávaní obrazu. Na otázku ako vidia počítače teda môžeme odpovedať veľmi jednoducho. Počítače nevidia.
Relevance: 1% Posted on: 16. júna 2022
Svet čoskoro oslávi 10. výročie objavu Higgsovho bozónu a najväčší časticový urýchľovač na svete po odstávke nabehne na historicky najvyšší výkon. Ide o ostro sledovanú záležitosť, jeho výsledky totiž rozhodnú o smerovaní časticovej fyziky na dlhé roky.
Relevance: 1% Posted on: 13. decembra 2022
Posledný týždeň sa zabávame tým, ako umelá inteligencia píše recepty na cestoviny s čokoládou, horory s Alfom či rapové texty. Nevychádzajú z nej majstrovské diela, no nie je to ani úplný nezmysel. A hlavne, ide len o tretiu generáciu, štvrtá už je na ceste – stačí si počkať sotva rok.
Relevance: 1% Posted on: 7. júna 2019
Viete, prečo je atómová energia taká výbušná? Ide o dve kľúčové veci. Po prvé, atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov, ich presný počet určuje, či je atóm stabilný alebo nie. Po druhé, keď sa jadro rozpadne, vyletia z neho neutróny, ktoré môžu naraziť do nejakého stabilného jadra a spraviť z neho nestabilné. Napríklad rozpad uránu-235 je jednoduchá investičná matematika. Vložíte jeden neutrón a vyletia tri. Postup zopakujete a máte ich 9, 27, 81, 243 … . Úspešne ste spustili reťazovú reakciu, každý jej krok uvoľňuje okrem neutrónov aj malé množstvo energie, výsledný súčet je enormný. Toto je scenár,…
Relevance: 1% Posted on: 19. októbra 2019
„Americká“ strieborná lepiaca páska (duct tape.) Pozná ju každý. Viete však, že tiež vznikla na objednávku armády? V tridsiatych rokoch dvadsiateho storočia už existovali skoro všetky bežné lepiace pásky. Papierová maliarska, celofánová priesvitná, textilná náplasť „leukoplast.” Strieborná páska však vznikla až vďaka jednej ustaranej mamičke. Počas druhej svetovej vojny, keď Američania potrebovali vodotesne zabaliť muníciu, tak ju uložili do bední, tie potom zavoskovali a prelepili papierovou lepiacou páskou. Z pásky visel voľný koniec, za ktorý sa malo trhnúť a tým bedňu otvoriť. Ale smotanu do kávy sme otvárali každý. Aj pri granátoch sa často stávalo, že sa papierová páska roztrhla…
Relevance: 1% Posted on: 28. októbra 2019
Obe sondy Voyager, 1 aj 2, už opustili slnečnú sústavu a putujú medzihviezdnym priestorom. Ich kurz nie je nastavený na žiadnu konkrétnu hviezdu. No aj tak je možné (aj keď pomerne málo pravdepodobné), že ich zachytí nejaká mimozemská civilizácia. A na toto sú sondy pripravené. Každá z nich nesie zlatú platňu. Ako si prehrať platňu, je dnes problém pre nejedného hudobného fajnšmekra. No ako si prehrať platňu, ak je najbližší obchod s audiotechnikou vzdialený miliardy kilometrov? Predná strana platne obsahuje návod, ako na to. ‚‚Nastavte frekvenciu na 1/3,229 sekundy‘‘ nie je moc užitočné pre niekoho, kto netuší, čo sú to sekundy.…
Relevance: 1% Posted on: 18. mája 2020
Z celej situácie okolo pandémie COVID-19 je možno najočividnejšie, ako nás všetkých prekvapil rozsah toho, aká chaos dokáže urobiť jeden vírus. Časť tohto prekvapenia nepochybne nesie fakt, že sme si tak nejak zvykli, že mikroorganizmy pre nás nie sú problémom. Je to spôsobené tým, že veda urobila niekoľko zásadných pokrokov, ktoré nám obrovským dielom pomáhajú v boji proti týmto neviditeľným votrelcom. Jeden z nich je nepochybne objav antibiotík. Vedci však varujú, že začína doba, kedy na antibiotiká budeme možno musieť zabudnúť.
Relevance: 1% Posted on: 15. júna 2023
Nedávno sme písali o tom, ako vznikol jazykový model ChatGPT – znelo to v princípe jednoducho, tak prečo ho teda nikto nevyrobil skôr? Za odpoveďou sa pozrime do minulosti. Pred šiestimi rokmi kraľovali jazykovým modelom rekurentné neurónové siete, ktoré získali vďaka jednoduchému triku schopnosť pamäte. Fungovalo to takto: Do rekurentnej siete vkladáte jedno slovo za druhým, v poradí v akom idú za sebou v texte. Sieť každé slovo spracuje a na výstupe vráti dve veličiny: výstup pre dané slovo a svoj vnútorný stav – svoju pamäť. Keď do siete vložíte ďalšie slovo, vložíte spolu s ním aj pamäť po predošlom…
Relevance: 1% Posted on: 27. mája 2020
„No ty vole,“ povedal mladý stážista a vstal od počítača, „máme problém.“ Na Zem sa rúti asteroid, takmer určite nás zasiahne a zásah takmer určite znamená katastrofu globálneho rozmeru. Nastane šok, nastane panika, nastane hystéria. Potom niekoho napadne: „A nevieme s tým niečo spraviť?“
Relevance: 1% Posted on: 30. novembra 2023
Keď sa povie astronóm, tak ľudia si nepochybne automaticky predstavia vedca s ďalekohľadom. Ďalekohľad je úžasný vynález, vďaka ktorému sa nám otvoril úplne nový pohľad na vesmír. Je to vlastne taký zberač svetla. Čím väčší tento zberač máme, tak tým viac svetla vieme zozbierať a tak pozorovať menej jasné objekty. Ďalekohľad sa predovšetkým zameriava na to, čo poznáme ako viditeľné svetlo. Zaznamenáva tak elektromagnetické žiarenie v relatívne úzkom intervale vlnových dĺžok. Spektrum elektromagnetického žiarenia je však podstatne bohatšie a to na obidve strany vlnových dĺžok. Dlhšie vlnové dĺžky predstavujú postupne infračervené žiarenie až rádiové vlny. Na opačnú stranu sú to…
Relevance: 1% Posted on: 27. decembra 2020
Keď bratia Wrightovci v roku 1900 testovali svoj klzák, pripomínal trochu sofistikovanejšieho šarkana. Neverili by, že o ani nie dvadsať rokov na niečom podobnom niekto preletí Atlantik. O pár desaťročí lietadlá zohrávali kľúčovú úlohu vo svetovej vojne, po nej sa zas stali bežnou súčasťou cestovania. Pripíjajúci sa pasažieri na prvých dlhých vnútroštátnych letoch by zas boli v šoku, ak by sa dozvedeli, že o ďalších dvadsať rokov sa podarí ďalší veľký krok – ľudia preletia na Mesiac.
Relevance: 1% Posted on: 22. februára 2021
Viacerí sme naživo sledovali pristávanie roveru Perserverence na Marse a možno rozmýšľali nad touto otázkou. Počas vstupu do atmosféry sa plyn okolo návratového modulu zahrieva na tisícky až desaťtisícky stupňov Celzia – čo je často teplejšie, než povrch Slnka.
Relevance: 1% Posted on: 28. apríla 2021
Udial sa zvláštny moment – veľká časť národa sledovala jeden matematický výpočet. A že veru bolo na čo pozerať. Pôvodne som to chcel odignorovať, predsa len, celé video bolo volaním po pozornosti. Potom som si však povedal, že prevažuje verejný záujem, video je natoľko poučné, že si istú pozornosť zaslúži. Nedozvieme sa síce nič nové o matematike ako takej, ako skôr o tom, ako ľahko sa dá s matematikou zavádzať a manipulovať.
Relevance: 1% Posted on: 8. júna 2019
Keď obhajca jadrovej energetiky vymenuje všetky jej pozitíva, prihlási sa o slovo oponent a povie: ‚‚Nechceme ďalší Černobyľ!‘‘ To je jasné, kto by chcel? Obhajca pripomenie, že išlo o zlý dizajn, chyby operátorov a zlyhanie Sovietskeho režimu, ktorému viac šlo o renomé než o ľudské životy. Na to buchne oponent po stole a povie: ‚‚A čo Fukušima alebo Three mile Island? A čo Jaslovské Bohunice?!?‘‘ Rozumieť jadrovej energetike vyžaduje o.i. aj dobré porozumenie problémov, ktoré pri nej nastali – minimálne aby sme vedeli odhadnúť, či sa ešte môžu opakovať. Na klasifikáciu jadrových ‘udalostí’ existuje medzinárodná stupnica INES (International Nuclear and…
Relevance: 1% Posted on: 5. mája 2021
V prekvapivo krátkom čase sa objavili dve podobné správy: časticový experiment sa výrazne odlíšil od teoretickej predpovede. Rôzne stránky vydali články s fantastickými nadpismi ako ‚Objavili sme novú silu’ alebo ‚Blíži sa nová fyzika‘. Tieto správy asi veľmi nesadli ľuďom, ktorí s fyzikou bojovali celú strednú školu: „Prosím? Ďalšia fyzika? To nemyslíte vážne!“ Sú tieto tvrdenia opodstatnené?
Relevance: 1% Posted on: 25. septembra 2019
Pôvodne som sem chcel dať iba obrázok s popisom, že dnes štrajkujem – a nič nenapíšem. Posledné mesiace však sledujem vášnivé diskusie a chcel by som povedať pár vecí. Nenapíšem však nič vedecké – som teoretický fyzik, nie klimatológ, hodnotenie klimatickej situácie nechávam na odborníkov. Ako Vedátor však často sledujem argumenty ľudí a premýšľam nad tým, ako rozmýšľajú o rôznych témach; jednou zo snáh tohto projektu je posúvať diskusiu racionálnym smerom. Takže, poďme na to. Milí klimaskeptici, často vás sledujem v diskusiách o klíme. Vyberáte meteorologické stanice, kde sa posledné roky ochladzuje a pýtate sa: „A čo toto?“ Tvrdíte, že…
Relevance: 1% Posted on: 28. júna 2021
Jedným z pozitív aktuálnej koronasituácie je, že máme možnosť prevetrať svoje štatistické schopnosti. Používame matematiku tak, aby nám situáciu objasnila, alebo sa nás ňou niekto snaží manipulovať? Zachytil som tri prípady nesprávneho použitia matematiky a štatistických analýz. Ich vysvetlenie by mohlo byť poučné.
Relevance: 1% Posted on: 26. septembra 2019
Kozmológia skúma vesmír ako celok. Ako vznikol a ako skončí? Je nekonečne veľký? Ako rýchlo sa rozpína? Toto všetko sú otázky, ktorými sa kozmológia zaoberá – a práve posledná z nich dáva posledné roky prekvapivé odpovede. Ľudia radi skúmajú zmysel svojej existencie. Pri dumaní nad otázkou, že o čom to tu celé vlastne je, prináša odpoveď často práve vesmír. Napríklad sme sa, k všeobecnému pobúrenie, dozvedeli, že nie sme jeho stredom. Kopernik nás presvedčil, že Zem obieha Slnko a nie naopak. O storočia neskôr Hubble dokázal, že naša galaxia, Mliečna cesta, nepredstavuje celý vesmír – je len jednou z mnohých ďalších…
Relevance: 1% Posted on: 3. októbra 2021
Pre mnohých ľudí je čítanie kníh samozrejmosťou, majú plné knižnice, na nočnom stolíku vždy aspoň tri rozčítané knihy a keď sa do nejakej pustia, tak to odsýpa.