James Lovelock – vynálezca, environmentalista, proponent jadrovej energie a autor kurióznej Gaia hypotézy. Tá hovorí, že Zem a život na nej tvoria jeden navzájom sa regulujúci celok. Pre niekoho je to sympatická interpretácia toho, čo vidíme okolo seba, pre iných prehnané a neoveriteľné nápady. Lovelock napísal niekoľko kníh, typicky veľmi tenkých. Nejde ani tak do hĺbky, snaží sa pospájať vzdialené bodky na mape dokopy a vytvára pomerne unikátny obraz sveta okolo seba. Hovorí sa, že k silným tvrdeniam treba silné dôkazy, Lovelock často iba mávne rukou – však je to jasné! To mu však umožňuje na pomerne krátkom rozsahu zachytiť pomerne široký záber tém…
Vedecké poznanie je hlboké. Roky študujete, diskutujete, prežúvate myšlienky. Spravíte sofistikovaný experiment a postupne, jedno po druhom, overujete všetky možné vysvetlenia javu. Napíšete článok, každá veta má svoje miesto, vážite každé jedno slovo a všetky tvrdenie si viete obhájiť. Niektoré vedecké texty patria k najimpozantnejším dielam ľudského myslenia.Umelá inteligencia je, naopak, dobrá v bľabotaní. Dostať z nej niečo, čo je dlhé a má hlavu a pätu, pôsobí rozumne či inovatívne, sa dá len po veľkom snažení; hĺbku dokáže zatiaľ skôr iba predstierať.Keď sa ma na jednej besede spýtali, či sa neobávam, že ma ako vedca čoskoro umelá inteligencia nenahradí, tak…
Minule mi jedna zásielková spoločnosť – všetci tušíte ktorá – nedoručovala balík, aj keď som cez tracking videl, že im leží v sklade. Píšem im cez zákaznícku linku, asistent po chvíľke odpisuje. Odpovedá zoširoka, vyhýba sa mojím otázkam, mám pocit, že rozhovor nikam nesmeruje. Vtedy som sa zamyslel, píšem si vôbec s človekom?Stroj prejde Turingovým testom, ak komunikáciu s ním nebudeme vedieť odlíšiť od komunikácie s človekom. Keďže sa časť ľudí v tejto súťaži vybrala v protismere, je už teraz naozaj zložité určiť, či komunikujeme s inteligenciou človeka či počítaču. Nie všetci sú s takýmto kritériom spojní. Filozof John Searle prišiel s príkladom, ktorý sa v istej…
„V tichom šepote vetra sa skrýva pieseň prírody, odhaľujúca krásu každého okamihu.“ Takto mi odpovedal ChatGPT, keď som ho poprosil, aby napísal jednu peknú krátku vetu. Znie to ľudsky? Postupne sme si na výstupy umelej inteligencie zvykli a väčšina by asi povedala, že je to dobré – ale stále to nie je ono.Tento efekt – „stále to nie je ono“ – sa volá efekt umelej inteligencie alebo Teslerov teorém: „Umelá inteligencia je to, čo sa ešte nepodarilo.” A teda keď sa to už podarilo, tak to už to nie je umelá inteligencia. Výskumníci si všimli, ako pred umelou inteligenciou neustále…
Nedávno sme písali o tom, ako vznikol jazykový model ChatGPT – znelo to v princípe jednoducho, tak prečo ho teda nikto nevyrobil skôr? Za odpoveďou sa pozrime do minulosti. Pred šiestimi rokmi kraľovali jazykovým modelom rekurentné neurónové siete, ktoré získali vďaka jednoduchému triku schopnosť pamäte. Fungovalo to takto: Do rekurentnej siete vkladáte jedno slovo za druhým, v poradí v akom idú za sebou v texte. Sieť každé slovo spracuje a na výstupe vráti dve veličiny: výstup pre dané slovo a svoj vnútorný stav – svoju pamäť. Keď do siete vložíte ďalšie slovo, vložíte spolu s ním aj pamäť po predošlom…
Nedávno sme písali o tom, ako vznikla umelá inteligencia ChatGPT. V skratke, upravovali sa jej vnútorné parametre s cieľom, aby čo najlepšie vedela predpovedať, akým slovom majú pokračovať texty, ktoré autori stiahli z internetu. Teraz sa pozrieme na to, čo sú tie vnútorné parametre vlastne zač. ChatGPT je neurónová sieť. Nejde o skutočné neuróny, ale o ich extrémne zjednodušený matematický popis. Každý takýto „matematický neurón“ funguje takto: Má niekoľko vstupov a jeden výstup, pričom každý vstup má svoju „váhu“, teda dopredu dané číslo. Na každom vstupe pošlete do neurónu jedno číslo. Neurón každý vstup prenásobí jeho váhou a všetky ich…
Asi ste už počuli o umelej inteligencii 🤖. Napríklad také četboty – môžete s nimi viesť konverzáciu a ony budú poslušne plniť vaše priania. Poradia vám recept na mrkvový koláč, naprogramujú stránku, preložia a zosumarizujú článok. Spýtal som sa teda četbota ChatGPT, koľko percent mozgu využívame - je známy mýtus, že je to len 10%, aj keď v skutočnosti ho vždy využívame celý. Výsledok vidíte na obrázkoch: v jednej konverzácii četbot odpovedal pravdivo, v tej druhej nepravdivo. Ako to, keď som v obidvoch prípadoch položil tú istú otázku? Kostrou ChatGPT je jazykový model GPT, ktorý, rovnako ako všetky ostatné súčasné…
Keď umelá inteligencia tvorí text, pozrie sa, aké ďalšie slovo pasuje najlepšie. Niekedy však vyberie iné – druhé najlepšie, tretie či dokonca štvrté. Keď jej teda položíte tú istú otázku dvakrát, nedostanete identické odpovede. Táto kombinácia poriadku a chaosu vedie k výsledkom, ktoré sú často na nerozlíšenie od ľudských. Na rozdiel od ľudí to však jej trvá iba zlomok sekundy. Aktuálne je najznámejší veľký jazykový model Chat GPT. To, čo stráca na kvalite, doháňa rýchlosťou. A vďaka tomu otrasie trhom práce skôr, než poviete robot.
Je asi nulová pravdepodobnosť, že ste poslednú dobu nepočuli niečo o umelej inteligencii. Možno to, že vás oberie o prácu alebo že sa stane vašim spoločníkom, asistentom či vrahom. Rozmýšľali ste niekedy nad tým, či sa stane vaším bohom? Pre mňa osobne je veľmi zaujímavé sledovať nielen to, čo nová umelá inteligencia dokáže, ale aj čo nás jej tvorenie a fungovanie učí o zbytku sveta. Napríklad, čo nás strojové jazykové modely učia o tom, ako funguje ľudská reč – ako náš mozog vyberá vhodné slová, vety a súvetia. Meghan O'Gieblyn píše o hľadaní metafor. O tom, ako si ľudia kedysi…
„Len sa pekne nauč tieto veci spočítať, nebudeš mať celý život kalkulačku pri sebe!“ Túto vetu asi mnohí z vás čítajú na, okrem iného aj, kalkulačke. Táto kalkulačka ma zároveň prístup na najväčšiu databázu informácií, ktorá kedy existovala a za zlomok vám prezradí hlavné mesto Azerbajdžanu, chemický vzorec kyseliny sírovej či rok bitky pri Slavkove. No a čoskoro bude táto kalkulačka celkom obstojne písať eseje či seminárne práce.
Umelá inteligencia je jednou z najpopulárnejších tém súčasnosti a obzvlášť v podobe strojového učenia vstúpila do mnohých oblastí technológie a vedy – odporúča nám produkty v internetových obchodoch, príspevky na sociálnych sieťach, filtruje spam, prekladá z cudzích jazykov a aj v mojom odbore, teoretickej chémii, sa stáva čoraz bežnejším nástrojom. Kniha Umelá inteligencia: sprievodca pre rozmýšľajúcich ľudí od Melanie Mitchell predstavuje významné úspechy aj otvorené otázky v tejto horúcej téme.
Čierna diera je oblasť vesmíru, ktorej gravitačné pole je také silné, že z nej nemôže uniknúť žiadna hmota ani žiarenie. Predpokladá sa, že intenzívne gravitačné pole je spôsobené kolapsom hviezdy. Gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že dokáže k sebe pritiahnuť objekt z veľkej vzdialenosti.
Newton šokoval všetkých, keď ukázal, že pohyb telies na nočnej oblohe sa riadi rovnakým zákonom, ako padajúce jablko v jeho záhrade; tak vznikla Newtonova teória gravitácie. Einstein potom šokoval všetkých, keď ukázal, že Newtonova teória je len dôsledok zakrivenia časopriestoru. No a dnes sa nás snaží Verlinde šokovať svojím nápadom, že aj Einsteinova teória je len dôsledok niečo ďalšieho – náhodnej podstaty nášho sveta. Čo je to vlastne gravitácia? A ako súvisí s entropiou? Nahradí Verlinde Einsteina? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Skončila mi karanténa, spolu s ňou aj tatinovi a tak som ho na otočku hodil z Liptova do Bratislavy. Cestou späť som sa zastavil na pumpe, kým som čapoval benzín, obišli ma dvaja motorkári. Čierne oblečenie, prilby pod pazuchou a šatka nikdy. Vravím si, že pekne nezodpovedné. Dotankoval som, zaplatil a zaparkoval o pár metrov ďalej, potreboval som odpísať na jednu správ.
Povodne sa berú ako vec prírody. Keď prší trochu, tak je mokro a keď prší veľmi, sem-tam vznikne záplava. Tak ako blesk či zemetrasenie, vnímame ich ako prírodný úkaz, ktorý môže viesť k nešťastiu. Vďaka vede, poznávaniu prírody a svetu okolo nás však nie sme odkázaní na náhodu. Rozumieme fyzike bleskov a tak sa pred nimi vieme chrániť, napr. bleskozvodmi. Vieme odhadnúť kde je zvýšené riziko zemetrasení a tomu zas môžeme tomu prispôsobiť výstavbu. O povodniach nám však veda ukázala ešte niečo iné – sme za ne čiastočne zodpovední. Tým samozrejme nechcem povedať, že povodne spôsobuje iba človek, že pred…
Asi každý pozná svätomartinskú hus, rohlíčky či mladé víno. Mnohí tento sviatok vnímajú len ako domácu záležitosť, známy je však všelikde vo svete. O čo ide a čo stým má sv. Martin? Značná časť zvykov pochádza, ako tomu už býva, ešte z predkresťanských čias. Jeseň bola plná osláv zberu úrody, stíšenia sa prírody, symboliky mŕtvych. Samhain a z neho neskôr pretavený Halloween sme spomínali minule, no v nich samotných má pravdepodobne základ aj deň sv. Martina. Kým došlo ku zmene kalendára sa tento deň slávil o niekoľko dní skôr (posun o 11 dní v roku 1582, [1a]), vďaka čomu sa…
Vieme, že oranžovú mrkvu vyšľachtili z podobných farieb na počesť holandskej vlajky. No zvedavému človeku by takáto odpoveď stačiť nemusela. Hlboká odpoveď na otázku ‚‚Prečo je mrkva oranžová?‘‘ má niekoľko ďalších zastávok. Prečo mala holandská vlajka oranžovú farbu? Ide o tzv. Princovu vlajku, ktorá pochádza z revolučného 16. Storočia, kedy holandské (protestantské) provincie povstali proti španielskej nadvláde pod vedením princa Viliama Oranžského (William the Silent, Prince of Orange). Od tejto doby sa oranžová farba spája s protestantsvom, nájdeme ju aj v Írskej vlajke. Prečo bol Viliam oranžový? Lebo pochádzal z rodu Orange-Nassau, ktorý vznikol manželstvom Henryho tretieho (z Nassau) a…
3D tlač sklahttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03473-9 Voda na mimozemihttp://astronomy.com/news/2019/09/water-found-in-habitable-super-earths-atmosphere-for-first-time Ako sa rastliny dostali prvýkrát na súšhttps://phys.org/news/2019-11-genes-bacteria.html Štruktúra ATP syntázyhttps://www.technologynetworks.com/proteomics/news/structure-of-mitochondrial-atp-synthase-is-solved-327391 Budeme žiť na Titáne?https://theconversation.com/titan-first-global-map-uncovers-secrets-of-a-potentially-habitable-moon-of-saturn-126985 Alarmujúci úbytok Amazonského pralesahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2981339-odlesnovani-amazonie-v-brazilii-zrychlilo-situace-je-alarmujici-pripousti-tamni-ministr AI a podvodné fotky (fotky spod vody)https://mymodernmet.com/sea-thru-underwater-photography-ai/ Jeden z veľkých fyzikálnych problémovhttps://www.forbes.com/sites/startswithabang/2019/11/19/the-strong-cp-problem-is-the-most-underrated-puzzle-in-all-of-physics/ Nový pick-up od Teslyhttps://www.wired.com/story/electric-tesla-pickup-truck-announcement-specs-cost-photos/ 3D mapa zemetraseníhttps://glowy-earthquakes.glitch.me/ Fotky lietajúcich vtákovhttps://www.nationalgeographic.com/magazine/2018/01/photo-journal-birds-paths-migration-starling/ Lieky z rastlínhttps://www.quark.sk/nove-antibiotikum/ Pacienti s polovicou mozguhttps://www.sciencealert.com/brain-scans-reveal-how-it-s-possible-to-remain-high-functioning-with-half-a-brain Podcast Bewise x Vedátorhttps://www.youtube.com/watch?v=4m9qnbygXWs Pes jednorožechttps://www.sciencealert.com/meet-narwhal-the-rescued-unicorn-puppy-with-a-tail-on-his-face Záhada sezónnych výkyvov kyslíka na Marsehttps://www.bbc.com/news/science-environment-50419917 Vesmírna investícia do Českahttps://ct24.ceskatelevize.cz/veda/2977475-americky-vesmirny-projekt-one-web-koupi-gyroskopy-za-stovky-milionu-od-firmy-z-olomouce Tranzit Merkuruhttps://www.nytimes.com/interactive/2019/11/08/science/mercury-transits-the-sun.html O Ružene Bajcsyhttps://svetlopodperinou.sk/ruzena-bajcsy-dievca-ktore-bolo-osamele-no-nikdy-sa-nevzdalo/ Vystrelená hviezdahttps://vosveteit.sk/vedci-zaznamenali-hviezdu-ktora-bola-doslova-vystrelena-z-ciernej-diery-rychlostou-ktora-nema-obdobu/ Chémia vzniku životahttps://phys.org/news/2019-11-lifelike-chemistry-lab-ways-life.html Ako škodia e-cigaretyhttps://medicalxpress.com/news/2019-11-cardiologists-e-cigarettes-brain-blood-vessels.html Nová forma 3D obrazovhttps://www.nature.com/articles/d41586-019-03454-y Video bonus: Neutrónové hviezdyhttps://www.youtube.com/watch?v=udFxKZRyQt4 Iný druh života – elektrinožrútihttps://www.quantamagazine.org/electron-eating-microbes-fo…/ Vesmírne dvojičkyhttps://www.nasa.gov/…/hubble-captures-a-dozen-galaxy-doppe… Genetikou prito rakovinehttps://www.livescience.com/crispr-to-fight-cancer.html…
Posledné dni vám je asi pomerne teplo. Vaše telo sa snaží brániť všetkými dostupnými prostriedkami: potíte sa a zhlboka dýchate, okrem toho snáď pijete dosť vody a vyhľadávate tieň. Neexistuje presná teplota vzduchu, ktorá by znamenala smrť. Závisí od ďalších faktorov, ako dĺžka expozície, vlhkosť, ktoré zvyšujú tepelnú vodivosť, či fyzická zdatnosť jednotlivca. Veľmi hrubý údaj však hovorí, že 10 minút vo veľmi vlhkom 60˚C vzduchu znamená pre bežného človeka smrť. [1] (Smrť z tepla však nemusí nastať len nárazovo, bežne ide o dlhšiu expozíciu v menej drastických podmienkach.) Ideálna telesná teplota je okolo 37˚C. Ak sa táto hodnota navýši…
