Search Results for: Atmosfericky tlak

Results 11 - 20 of 35	Page 2 of 4
	Results per-page: 10 \| 20 \| 50 \| 100

Problémy tisícročia: tajomstvá kvapalín

Relevance: 15% Posted on: 23. júla 2020

V matematike je mnoho otvorených problémov, ktoré lákajú odvážnych dobrodruhov (t.j. matematikov) podobne ako kedysi mnohých ľudí lákali neznáme kraje a nezdolané hory. Nájdeme tu problémy jednoduché i zložité, elegantné i nezrozumiteľné, zábavné i vážne, nepodstatné aj dôležité. Z tej poslednej kategórie vybral na prelome milénií Clayov matematický inštitút sedmicu problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich prisľúbil odmenu milión dolárov. Jedným z týchto problémov je existencia a hladkosť riešení Navierových-Stokesových rovníc. O čo presne ide a prečo je to dôležité?

Dva chvosty kométy

Relevance: 10% Posted on: 14. júla 2020

Z celého sveta dostávame nové a nádherné zábery kométy Neowise. Najprv to boli fotky so svietiacimi oblakmi, potom fotky z rôznych miest a známych kultúrnych pamiatok a teraz, keď už kométu vidíme aj uprostred noci, pribúdajú detailné zábery. Niekoho tak mohol čakať šok – kométe nemá chvost jeden, ale dva.

Ako prebieha supernova

Relevance: 10% Posted on: 19. novembra 2020

Supernovy nastávajú po poslednom štádiu života hmotných hviezd. Ako hviezdy fungujú počas svojho života? Sila, ktorá drží hviezdy pokope je gravitácia. Proti nej pôsobí tlak, ktorá zabraňuje kolapsu hviezdy. Hviezda končí život vtedy, keď v jadre dochádza materiál na jadrovú syntézu.

Supernová

Relevance: 5% Posted on: 7. júla 2021

Krabia hmlovina je tutovo jedna z najkrajších hmlovín, ktoré poznáme. Prvýkrát ju v roku 1731 identifikoval angličan John Bevis, sranda však začala začiatkom 20. storočia. V tej dobe sa v astronómii využívala stále relatívne nová technológia – fotografia. Zábery spravené niekoľko rokov po sebe ukázali niečo nečakané, Krabia hmlovina sa rozpína!

Otužovanie a zdravie: Ráčte vstúpiť … do ľadovej vody!

Relevance: 5% Posted on: 4. novembra 2019

Kedysi veľmi dávno, keď som ešte pozeral televíziu, zaradili vždy koncom roka reportáž o Ľadových medveďoch. Skupina ináč rozumne vyzerajúcich dospelých ľudí vliezla do vody, rovno pomedzi ľadové kryhy. Bolo mi jasné, že s týmito ľuďmi niečo nie je v poriadku. O pár rokov neskôr mi kamoš hovorí, že chcú začať chodiť plávať. Nič zvláštne, až na to, že práve začínal október. „Ok, pridám sa,“ vravím – pritom je mi jasné, že to po pár týždňoch zabalíme, nie sme predsa ako tí čudáci z televíznej reportáže. Asi tri mesiace neskôr sekáme dieru do ľadu, niekto sa pýta: „Koľko dnes, štyri…

Najzvláštnejšia elektráreň budúcnosti

Relevance: 5% Posted on: 16. januára 2022

V strede púšte stojí vysoká veža, ktorej vrchol žiari ako malé slnko – maják v mori piesku. Okolo nej sú pravidelne usporiadané tisíce obdĺžnikov, z diaľky vyzerajú ako stany. Nie je to však hudobný festival. Tmavé obdĺžniky nie sú stany, ale zrkadlá a svietiaca veža nie je maják, ale miesto na ohrievanie tekutej soli. Nie je to hudobný festival, no aj tak je to – možno – hudba budúcnosti. Aspoň teda vo výrobe elektriny.

Umelé Slnko – ITER

Relevance: 5% Posted on: 8. novembra 2019

Jedno z najúžasnejších technologických diel v histórií ľudstva, „umelé Slnko“ v pozemských podmienkach, kde teploty presahujú 100 000 000 °C, uzavreté v obrovských magnetických poliach. Aj takto sa dá opísať projekt s názvom International Thermonuclear Experimental Reaktor, v skratke ITER. Toto zariadenie je postavené na princípe relatívne komplikovaného a objemného prístroja s názvom TOKAMAK [1], z ruských slov: TOroidal'naya KAmera s MAgnitnymi Katushkami. Rusi prišli s prvým konceptom už okolo roku 1950. V reaktore TOKAMAK-u sa generuje vysokoteplotná plazma v tvare toroidu (torus je tvar prstenca, resp. americkej šišky, teda taký tučný kruh) a to pomocou silných magnetických polí (rádovo…

Fejková veda: Kúpené autorstvo

Relevance: 5% Posted on: 27. apríla 2022

Viete, ako rozoznáte dobrého vedca od zlého? Niekedy je to zložité, mnoho skvelých vedcov bolo počas svojich životov bez povšimnutia, ich príspevok sme ocenili až po rokoch. A mnoho vedcov získalo dobré miesta vďaka svojím kontaktom či iným vplyvom, ktoré s ich vedeckými výkonmi až tak nesúvisia. Klasický prístup, ako niečo klasifikovať, je priradiť tomu číslo. Napríklad vedcom priradíme počet odborných štúdií, ktoré odpublikovali a podľa toho ich zoradíme. Kto je v rebríčku vysoko, dostane grant či pozíciu, kto je nízko, ten má smolu. V mnohých prípadoch to môže fungovať, dobrí vedci sú naozaj aktívni a publikujú hojne. Vytvára to však jeden očividný problém – tlačí…

Testovanie DNA

Relevance: 5% Posted on: 2. decembra 2019

Testovanie DNA sa stalo široko dostupné. Ako testy prebiehajú, čo sa z nich môžete dozvedieť a do akej miery sú bezpečné?

Ako ovplyvňuje psychická trauma náš mozog?

Relevance: 5% Posted on: 21. júna 2022

Pod pojmom psychická trauma si zvyčajne predstavíme tie najhoršie udalosti, ktoré sa nám môžu stať – nečakanú smrť blízkeho, sexuálne zneužívanie, zážitok vojny či prírodnej katastrofy. Vedecké poznanie nám však ukazuje, že človek nemusí zažiť tie najväčšie hrôzy na to, aby zažil traumu.

« Previous 1 2 3 4 Next »