15. mája 2024

Search Results for: čas

Results 61 - 80 of 140 Page 4 of 7
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Ačohentisti zas odpútavajú pozornosť

Relevance: 2%      Posted on: 25. mája 2022

Dávnejšie sme si predstavili ačohentizmus – nástroj lenivého diskutéra. Funguje jednoducho, keď niekto nezvláda diskusiu, tak presmeruje pozornosť na niečo iné.

Vedátorský podcast 225 – Gluóny

Relevance: 2%      Posted on: 2. apríla 2024

https://youtu.be/VDRK8FhDrxw Prišiel čas na našu poslednú epizódu o elementárnych časticiach – zoznam je úplný. Čo sú to gluóny? Aký je pôvod hmotnosti? A prečo o nich vieme tak málo? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Aká je najmenšia a najväčšia možná teplota

Relevance: 2%      Posted on: 14. októbra 2019

(nadpis je otázka od Petra a Mateja, hneď dvaja dopytovatelia, evidentne veľmi akútna vec!) Pre teplotu máme cit. Na dotyk vieme odlíšiť, čo je chladné a čo teplé. Niektoré veci sú teplé tak akurát, pohnúť sa do extrému hociktorým smerom je nebezpečné – hrozia buď omrzliny alebo popáleniny. To, čo vnímame ako teplotu, pocit tepla či chladu, je však len interpretácia signálov mozgom. Fyzikálna podstata teploty je takáto: je to miera mikroskopického pohybu atómov a molekúl. Ako prvý príklad si zoberme nejaký plyn, napríklad hélium v balóniku. Molekuly v ňom sa prakticky ignorujú, letia až kým nenarazia na stenu nádoby,…

Mefistove korálky

Relevance: 2%      Posted on: 23. decembra 2020

Faust chcel poznať všetko, čo sa dalo a tak uzavrel zmluvu s Mefistofelom. Cena bola nemalá – Faust diablovi prisľúbil svoju dušu. Obaja mali pocit, že robia dobrý obchod, že tomu druhému ponúkajú niečo bezcenné. Jeden z nich sa však mýlil.

Prečo meškáte?

Relevance: 2%      Posted on: 29. novembra 2022

Práve som dopísal prvú pracovnú verziu odbornej štúdie, na ktorej som začal pracovať ešte na výskumnom inštitúte v Dubline. Pozerám do kalendáru, vychádza mi to asi na štyri roky. Celkom smutné zhodnotenie, keďže vtedy som to videl tak na tri mesiace práce.

Čierny piatok

Relevance: 2%      Posted on: 28. novembra 2019

Čierny piatok je neoficiálny sviatok, kedy sa hlavne v USA začína predvianočná sezóna. Aký má pôvod a akú budúcnosť?

Čo je to signál?

Relevance: 2%      Posted on: 27. júla 2021

V každodennom živote sa stretávame so slovom signál. Mám dostatočný signál na telefonovanie? Vodič v aute mi bliknutím svetiel dal signál, že môžem prejsť cez prechod. Tu začína byť zrejmé, že signály majú niečo spoločné s informáciou. Najrozšírenejšia definícia nám hovorí, že signál je nositeľom informácie. Kde všade sa stretávame so signálmi a ako s nimi pracujú počítače, to sa pokúsim vysvetliť v nasledujúcom texte.

Vedátorský podcast 181 – Normálne rozdelenie

Relevance: 2%      Posted on: 30. mája 2023

Čo si predstavíte pod náhodným javom? Možno ide o hodenú mincu alebo hernú kocku. Ako na náhodné sa však môžeme pozerať na pohyby akcií, výšku ľudí či reakčný čas vodičov. Možno vás prekvapí, že tieto rôznorodé veci sa riadia tým istým zákonom – ktorému dokonca prekvapivo rozumieme. Čo je to normálne rozdelenie? Koľko Slovákov má výšku cez dva metre? A ako sledovať prieskumy verejnej mienky? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME. Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/podporte-nas/ Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5 https://youtu.be/So3SNDWwy0w

Keď sever nie je severom

Relevance: 2%      Posted on: 26. septembra 2019

Akiste ste už videli notoricky známy obrázok ilustrujúci magnetické pole Zeme, kde obrovský tyčový magnet beží naprieč celou Zemou a vytvára jej magnetické pole. Je pravda, že magnetické pole Zeme sa veľmi ponáša na magnetické pole tyčového magnetu, no jeho podstata je úplne odlišná. Aby sme pochopili, ako magnetické pole Zeme vzniká, musíme si povedať niečo málo o zemskom jadre. Zemské jadro pozostáva z pevného vnútorného a kvapalného vonkajšieho jadra. Obe sú tvorené prevažne kovmi, takže sú elektricky vodivé. Magnetické pole Zeme vzniká v súčinnosti dvoch procesov. Keďže je jadro vodivé, tečú ním prúdy, no a prúdy okolo seba vytvárajú…

Fultonov vyprosťovací systém zem-vzduch

Relevance: 2%      Posted on: 21. augusta 2020

Čo má spoločné pošta, CIA, James Bond, Batman a Juhoafrická armáda? Dozviete sa v tomto príspevku.  Odkedy sa začali padáky používať aj na iné účely ako núdzové opustenie lietadla, snívali stratégovia o opačnom postupe. Je síce pekné zhodiť z lietadla pár výsadkárov hlboko v nepriateľskom území, ale chcelo by to aj spôsob, ako ich odtiaľ dostať naspäť. Našťastie v tridsiatych rokoch minulého storočia vlastnila spoločnosť All American Aviation patent na letecké vyzdvihnutie balíkov.  Stačilo zapichnúť dve kovové tyče šesťnásť metrov od seba. Natiahnuť medzi ne lano, o ktoré sa pripol balíček. Priletelo lietadlo, teda skôr sa prišuchtalo v rýchlosti 150…

Ako sme sa znovu sekli

Relevance: 2%      Posted on: 14. júna 2022

Je späť ten čas, kedy sa rozprávame o tom, či sa má protestujúcim učiteľom zvýšiť plat o 10% či 20%. Myslím, že je táto diskusia vhodná, akurát sa sekla o jednu nulu. Mali by sme sa pýtať, či im zvýšiť plat o 100% či 200%.

Vedátorský podcast 226 – FAQ dobré otázky

Relevance: 2%      Posted on: 9. apríla 2024

https://youtu.be/gTNPJ9gV83o V aplikácii Vedátora sa od vás nahromadilo už vyše 400 otázok, čas z tejto kopy kúsok ukrojiť. Čo je za vesmírom? Prečo sa čerstvé vajíčka šúpu tak ťažko? A prečo majú aziati rovné vlasy? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.Podcast vzniká v spolupráci so SME.  Knihu Rozhovory o vesmíre môžete podporiť cez Startlabhttps://www.startlab.sk/projekty/3772-rozhovory-o-vesmire/Podcastové hrnčeky a ponožky nájdete na stránke https://vedator.space/vedastore/Vedátora môžete podporiť cez stránku Patreonhttps://www.patreon.com/Vedator_sk Všetko ostatné nájdete tuhttps://linktr.ee/vedatorskVedátorský newsletterhttp://eepurl.com/gIm1y5

Vikingovia a ich osud v Grónsku

Relevance: 2%      Posted on: 22. októbra 2019

Vikingovia pochádzajúci zo Škandinávie boli známi ako nájazdníci a moreplavci. Okrem útokov na obývané oblasti Európy osídľovali aj nové miesta, okolo roku 1000 sa stali sa prvými Európanmi na americkom kontinente, ktorý nazývali Vinland (Krajina vína). Expedícia do Nového sveta vedená Leifom Eriksonom však mala len krátke trvanie, po asi 3 rokoch sťažených konfliktami s domorodcami a problémami súviacimi so vzdialensťou od iných kolónií Vinland opustili, [1]. Dlhšie trvanie malo osídlene Grónska. Grónsku kolóniu založil Erik Červený (otec Leifa Eriksona) a novoobjavenú krajinu pomenoval Zelená krajina, čiastočne ako reklamu na prilákanie ďalších prisťahovalcov (áno, s Vinlandom to bolo podobne) a…

Prečo sa niečo stalo?

Relevance: 2%      Posted on: 17. januára 2021

„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú si kladieme často, bežne je však ťažké dopátrať sa odpovede. Napríklad: prečo ma bolí hlava? Málo som pil? Alebo som včera veľa pil? Zle sedím za počítačom? Alebo niečo úplne iné? Ak nemáme jasnú príčinu – napríklad, že som práve búchal hlavou o stenu – tak je ťažké nájsť správne vysvetlenie.

Krátka esej o čiernych dierach

Relevance: 2%      Posted on: 5. decembra 2022

Čierna diera je oblasť vesmíru, ktorej gravitačné pole je také silné, že z nej nemôže uniknúť žiadna hmota ani žiarenie. Predpokladá sa, že intenzívne gravitačné pole je spôsobené kolapsom hviezdy. Gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že dokáže k sebe pritiahnuť objekt z veľkej vzdialenosti.

Altruizmus v génoch

Relevance: 2%      Posted on: 2. decembra 2019

Altruizmus je pomáhanie iným na svoj úkor. Ako sa takéto správanie mohlo vyvinúť v tvrdom evolučnom súboji?

Vedátorský podcast 92 – Einsteinov zázračný rok

Relevance: 2%      Posted on: 31. augusta 2021

Väčšina z nás toho za rok nestihne až tak veľa. Väčšina z nás ale nie je Albert Einstein, ktorý za jeden rok spravil revolúciu v niekoľkých oblastiach fyziky. Čo je to Brownov pohyb? Ako plynie čas? A z čoho sa skladá hmota? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Nóóó, mohlo by to tak byť

Relevance: 2%      Posted on: 19. júna 2023

Ste na rodinnej oslave a počujete: „Podľa mňa tí Američania na Mesiaci nikdy neboli, vymysleli si to.“ Dedko takéto veci občas číta v časopise a kým sa vnuk Peter opýta na zdroj informácie, dedkovi vysvetlí, že do cesty na Mesiac bolo zapojených toľko ľudí, že by bolo ťažké podvod utajiť a že na povrchu Mesiaca zostala po astronautoch laserová odrazka, na ktorú si môžeme zablikať, druhý vnuk Denis len zhodnotí: „Nóóó, všetko je možné.“Čo si myslíte, ktorý z vnukov je v tomto príbehu za zlého? Peter, ktorý dedkovo tvrdenie spochybňuje a „podpichuje“, alebo Denis, ktorý nad dedovým tvrdením mávol rukou? Typicky je prvý prístup vnímaný ako…

Odkiaľ pochádzajú lakonické frázy?

Relevance: 2%      Posted on: 26. septembra 2019

Možno ste si už všimli grécky nápis Molon labe, ktorý mal niekto na tričku, vytetovaný alebo na nášivke. Často je doplnený štylizovanou gréckou helmou. Ani neviete (občas to nevie ani nositeľ toho nápisu) a boli ste vystavení humanitnému dvojkombu história + filozofia. Molon labe je najznámejšia z lakonických fráz. Lakonické frázy pochádzajú zo starovekého Grécka, oblasti Lakónie, s najvýznamnejším mestom Spartou. Toto pomenovanie začali ako prví používať Aténčania. Sparťania totiž na rozdiel od ostatných mestských štátov trénovali boj a vojenské disciplíny a na rétoriku, filozofiu a podobné kratochvíle im neostával čas. Tomu sa prispôsobilo aj ich úsečné, priamočiare a aj…

Neuronálny „šplh“ a jeho dôsledky pre rozvoj psychiatrických porúch

Relevance: 2%      Posted on: 25. augusta 2020

Asi mizivé percento z nás malo šancu vidieť ľudský mozog. Napriek tomu, máme aspoň hrubú predstavu ako vyzerá. Len si skúste chytiť hlavu, priložte si ruky z bokov alebo na čelo a na zátylok. Medzi vašimi rukami sa nachádza ohromná masa buniek, ktorá svojou dychberúcou zložitosťou tvorí všetko okolo vás. Každý jeden dotyk, zvuk alebo obraz, každá jedna myšlienka alebo emócia – všetko vytvárajú zložité spojenia medzi miliardami neurónov vo vašom mozgu.