16. mája 2024

Search Results for: čas

Results 41 - 50 of 140 Page 5 of 14
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Prečo sa niečo stalo?

Relevance: 2%      Posted on: 17. januára 2021

„Prečo sa to stalo?“ Toto je otázka, ktorú si kladieme často, bežne je však ťažké dopátrať sa odpovede. Napríklad: prečo ma bolí hlava? Málo som pil? Alebo som včera veľa pil? Zle sedím za počítačom? Alebo niečo úplne iné? Ak nemáme jasnú príčinu – napríklad, že som práve búchal hlavou o stenu – tak je ťažké nájsť správne vysvetlenie.

Krátka esej o čiernych dierach

Relevance: 2%      Posted on: 5. decembra 2022

Čierna diera je oblasť vesmíru, ktorej gravitačné pole je také silné, že z nej nemôže uniknúť žiadna hmota ani žiarenie. Predpokladá sa, že intenzívne gravitačné pole je spôsobené kolapsom hviezdy. Gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že dokáže k sebe pritiahnuť objekt z veľkej vzdialenosti.

Altruizmus v génoch

Relevance: 2%      Posted on: 2. decembra 2019

Altruizmus je pomáhanie iným na svoj úkor. Ako sa takéto správanie mohlo vyvinúť v tvrdom evolučnom súboji?

Vedátorský podcast 92 – Einsteinov zázračný rok

Relevance: 2%      Posted on: 31. augusta 2021

Väčšina z nás toho za rok nestihne až tak veľa. Väčšina z nás ale nie je Albert Einstein, ktorý za jeden rok spravil revolúciu v niekoľkých oblastiach fyziky. Čo je to Brownov pohyb? Ako plynie čas? A z čoho sa skladá hmota? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Nóóó, mohlo by to tak byť

Relevance: 2%      Posted on: 19. júna 2023

Ste na rodinnej oslave a počujete: „Podľa mňa tí Američania na Mesiaci nikdy neboli, vymysleli si to.“ Dedko takéto veci občas číta v časopise a kým sa vnuk Peter opýta na zdroj informácie, dedkovi vysvetlí, že do cesty na Mesiac bolo zapojených toľko ľudí, že by bolo ťažké podvod utajiť a že na povrchu Mesiaca zostala po astronautoch laserová odrazka, na ktorú si môžeme zablikať, druhý vnuk Denis len zhodnotí: „Nóóó, všetko je možné.“Čo si myslíte, ktorý z vnukov je v tomto príbehu za zlého? Peter, ktorý dedkovo tvrdenie spochybňuje a „podpichuje“, alebo Denis, ktorý nad dedovým tvrdením mávol rukou? Typicky je prvý prístup vnímaný ako…

Odkiaľ pochádzajú lakonické frázy?

Relevance: 2%      Posted on: 26. septembra 2019

Možno ste si už všimli grécky nápis Molon labe, ktorý mal niekto na tričku, vytetovaný alebo na nášivke. Často je doplnený štylizovanou gréckou helmou. Ani neviete (občas to nevie ani nositeľ toho nápisu) a boli ste vystavení humanitnému dvojkombu história + filozofia. Molon labe je najznámejšia z lakonických fráz. Lakonické frázy pochádzajú zo starovekého Grécka, oblasti Lakónie, s najvýznamnejším mestom Spartou. Toto pomenovanie začali ako prví používať Aténčania. Sparťania totiž na rozdiel od ostatných mestských štátov trénovali boj a vojenské disciplíny a na rétoriku, filozofiu a podobné kratochvíle im neostával čas. Tomu sa prispôsobilo aj ich úsečné, priamočiare a aj…

Neuronálny „šplh“ a jeho dôsledky pre rozvoj psychiatrických porúch

Relevance: 2%      Posted on: 25. augusta 2020

Asi mizivé percento z nás malo šancu vidieť ľudský mozog. Napriek tomu, máme aspoň hrubú predstavu ako vyzerá. Len si skúste chytiť hlavu, priložte si ruky z bokov alebo na čelo a na zátylok. Medzi vašimi rukami sa nachádza ohromná masa buniek, ktorá svojou dychberúcou zložitosťou tvorí všetko okolo vás. Každý jeden dotyk, zvuk alebo obraz, každá jedna myšlienka alebo emócia – všetko vytvárajú zložité spojenia medzi miliardami neurónov vo vašom mozgu.

Vedátorský podcast 134 – LIVE: Ako cestovať časom

Relevance: 2%      Posted on: 28. júna 2022

Všetci cestujeme dopredu v čase, rýchlosťou jedna sekunda za sekundu. Ľudia robia chyby od počiatku dejín a tak premýšľajú, či by mohli neúprosný čas vrátiť späť a niečo spraviť inak. Dá sa cestovať v čase? Ako by si s tým poradil princíp kauzality? A čo má Harry Potter spoločné s kvantovými počítačmi? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.

Dve stratégie vírusov

Relevance: 2%      Posted on: 27. januára 2021

V poslednej dobe sa v súvislosti s novým koronavírusom spomínajú jeho mutácie a predpovede o tom, či zmutovaný vírus bude nebezpečnejší alebo naopak. V tomto texte si povieme, prečo a za akých podmienok sa vírusy stávajú silnejšími, respektíve slabšími a kedy aj druhá možnosť môže byť výhodná. Koronavírusu SARS-CoV-2 sa však špecificky venovať nebudeme. Namiesto toho si povieme o všeobecných princípoch ovplyvňujúcich evolúciu vírusov.