1. novembra 2024

Search Results for: Ako je možné že nevybuchne at´´omová elektráreň

Results 181 - 190 of 958 Page 19 of 96
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Geneticky modifikované organizmy

Relevance: 1%      Posted on: 18. mája 2020

Zmena genetickej informácie na úrovni DNA, genetická modifikácia, je jav bežne sa vyskytujúci pri delení bunky. Pred tým, ako sa bunka rozdelí na dcérske bunky, musí znásobiť obsah svojich organel (bunkový „orgánov“) a tiež duplikovať svoju genetickú informáciu. Pri tomto procese však zároveň dochádza k preusporiadaniu molekuly DNA. Takáto zmena môže spôsobiť vznik, zánik alebo zmenu rôznych vlastností bunky, respektíve organizmu. Práve táto zmena umožňuje evolúciu – ak je zmena pozitívna, bude sa tomuto jedincovi „ľahšie existovať“.

Najcitovanejšia fyzikálna teória, o ktorej ste asi nepočuli

Relevance: 1%      Posted on: 7. apríla 2022

Jedným zo spôsobov merania vplyvu vedeckej práce je počet citácií, teda počtu vedeckých článkov, ktoré sa na ňu odvolávajú. Motiváciou je idea, že citácie typicky znamenajú používanie výsledkov práce, zahrnutie v rešerši alebo pokračovanie v začatom smere výskumu, takže čím viac citácií, tým významnejší výskum. Podobne ako rôzne iné parametre a rebríčky, citovanosť síce nie je ultimátnym meradlom významu vedeckých prác, dá sa však z nej všeličo zaujímavé dozvedieť.

Je biela farba farba?

Relevance: 1%      Posted on: 2. novembra 2022

Všetci máme vo svojom okolí človeka, ktorý si bežne neodpustí poznámku na štýl: „Nula percent je tiež percento!“ V jeho či jej repertoári je nachystaných aj niekoľko glos o farbách. Napríklad: „Biela nie je farba, je to zmes ostatných farieb!“ Je toto tvrdenie pravdivé?

Prečo netopiere šíria vírusy?

Relevance: 1%      Posted on: 16. marca 2020

Viaceré z nedávnych epidémií vrátane eboly, SARS, MERS a aktuálnej COVID-19 vznikli ako dôsledok prenosu pôvodne zvieracieho vírusu na ľudí. Navyše, vo všetkých spomínaných prípadoch boli pôvodní zvierací hostitelia rovnakí, netopiere. Prečo sú práve netopiere pôvodcami týchto nebezpečných ľudských chorôb?

Blíži sa nová fyzika?

Relevance: 1%      Posted on: 5. mája 2021

V prekvapivo krátkom čase sa objavili dve podobné správy: časticový experiment sa výrazne odlíšil od teoretickej predpovede. Rôzne stránky vydali články s fantastickými nadpismi ako ‚Objavili sme novú silu’ alebo ‚Blíži sa nová fyzika‘. Tieto správy asi veľmi nesadli ľuďom, ktorí s fyzikou bojovali celú strednú školu: „Prosím? Ďalšia fyzika? To nemyslíte vážne!“ Sú tieto tvrdenia opodstatnené?

Algoritmy pre život

Relevance: 1%      Posted on: 17. februára 2022

Keď pripravujeme jedlo alebo triedime oblečenie, vykonávame algoritmus. Plánovanie dovolenky, hľadanie parkovacieho miesta či dokonca životného partnera sú výpočtové úlohy. V knihe Algorithms to live by dostupnej aj v českom preklade Algoritmy pro život autori Brian Christian a Tom Griffiths predstavujú niektoré z najznámejších problémov a výsledkov informatiky a ukazujú, že majú paralely v každodennom živote.

Kde sa vzal, tu sa vzal – Covid.

Relevance: 1%      Posted on: 6. marca 2023

Minulý týždeň WSJ napísal, že sa jedna americká agentúra prichýlila k možnosti, že sa koronavírus na človeka nepreniesol zo zvieraťa ale z laboratória. Časť ľudí hrdo zvolala: „My sme vám to hovorili!“ Nemali však pravdu vtedy a nemajú ju ani teraz.

Existujú guľové blesky?

Relevance: 1%      Posted on: 28. mája 2023

Všetci o nich počuli a niektorí ich aj videli, teda, aspoň to tvrdia. O guľových bleskoch máme mnoho svedectiev. Problém je, že sú nekonzistentné. Niekto napríklad opisuje elektrické výboje pobehujúce po povrchu materiálu. Iní zas svietiacu guľu, ktorá vošla do domu, pohybovala sa miestnosťami a následne vybuchla. Niektoré správy hovoria o blesku červenom, iné o oranžovom či žltom, čo sa týka vône, spomína sa síra či ozón. Niekedy to trvá minúty, niekedy zlomok sekundy, občas sa to vrtí, inokedy zas rotuje.Tak, ako používame UFO pre neidentifikovaný lietajúci objektu, tak mám pocit, že guľový blesk sa používa ako označenie neidentifikované krátkotrvajúceho…

Lisa Barrett: How Emotions Are Made

Relevance: 1%      Posted on: 9. januára 2019

Lisa Barrett vedie obrovské a úspešné psychologické laboratórium. Výsledky práce nielen jej tímu, ale aj tímov z celého sveta, majú dôsledky a závery, ktoré majú na oblasť psychológie (emócií) taký dopad, ako mala Einsteinova teória na oblasť gravitácie – prekopáva ju od základov.Kniha začína vykoreňovaním starých predstáv – ukazuje, že emócie v nás nie sú naprogramované, v našich mozgoch neexistujú centrá odpovedajúce jednotlivým emóciám, ktoré v prípade stimulu vyvolajú príslušnú fyziologickú odozvu. Rovnako emócie nie sú univerzálne a nefungujú rovnako všade na svete. Podľa zistení funguje mozog inak, než je bežná predstava impulz–spracovanie–odozva. Mozog robí predpovede, ktorými sa snažili vysvetliť…

Z akej vidličky chutí najlepšie?

Relevance: 1%      Posted on: 22. januára 2024

Pokračujeme v mojej pravidelnej kulinársko-vedeckej sérii, predošlý text vyšiel na deň pred štyrmi rokmi. V ňom som sa okrem iného venoval vplyvu farby hrnčeka na vnímanie chuti kávy [1]. Dnes sa pozrieme na prostriedky, ktorými jedlo dopravujeme do úst. Prečo sa vlastne robia takéto štúdie? Naše návyky meníme ťažko [2]. Zmeniť tie stravovacie však môžeme nielen voľbou stravy, ale aj výberom nástroja, s ktorým ju konzumujeme. Ako bolo už minule spomínané, simultánny kontrast potraviny a riadu vie do istej miery zmeniť to, ako vnímame vlastnosti jedla. Okrem týchto spojitostí, ktoré sa nám môžu zdať zjavnejšie, existujú vplyvy, ktoré by sme…