2. júna 2020

Vesmírny výskum

V posledných rokoch sa kozmický výskum dostáva do povedomia ľudí viac, než kedykoľvek predtým. Už to nie je len Bruce Willis v Armagedone, aj u nás na Slovensku sa môžeme pochváliť mnohými úspechmi. Prvých 50 rokov to boli viac-menej tí istí hráči, ktorí určovali smer a tempo. Takmer výhradne nimi boli Spojené štáty a Sovietsky zväz, neskôr Ruská federácia. Postupne sa pridávala Čína, India, Európa. Dobýjanie vesmíru bolo príliš nákladné a doménou len tých naozaj najväčších a najbohatších. V poslednej dekáde sme však svedkami niečoho čo nazývame „demokratizáciou vesmíru“.

O mysliach a strojoch

Pre život sú kľúčové dve veci: energia a informácia. Toto platí už na úrovni buniek, no niečo podobné si môžeme všimnúť aj v histórií ľudstva. Najväčší pokrok nastal vždy, keď sa zlepšila naša schopnosť pracovať s jedným z týchto zdrojov.

Syntetická biológia

Syntetická biológia je odvetvím inžinierstva, ktoré sa zaoberá dizajnom, úpravou a vytváraním nových biologických systémov tak, aby sme ich dokázali využiť na ľudstvu prospešné účely. Syntetickí biológovia a genetickí inžinieri doslova „čítajú” informácie obsiahnuté v základných molekulách života, akými sú napríklad DNA, RNA, alebo proteíny.

Klimatická kríza

Nedeľa, 17. mája 2020, niečo málo o tretej hodine popoludní. Obyvatelia malého provinčného tureckého mesta Tire vysedávajú na verandách aby si v kľude, a najmä v tieni prístreškov vychutnali svoj obľúbený popoludňajší čaj. Niečo je však inak, ako zvyklo byť v tomto období neskorej jari v minulosti. Už od skorého rána sa ortuť v teplomere rýchlo „šplhá“ stále vyššie a vyššie, aby neskôr popoludní dosiahla závratným 44,5 °C (deň predtým bolo 43,9 °C). Takto vysoké teploty v máji nie sú dokonca ani pre Turecko obvyklé. Extrémne vysoké denné teploty vzduchu sa naprieč celou Európu dnes vyskytujú 3-krát až 4-krát častejšie ako pred 40 rokmi, a zďaleka sa to nedeje len na starom kontinente.

Geneticky modifikované organizmy

Zmena genetickej informácie na úrovni DNA, genetická modifikácia, je jav bežne sa vyskytujúci pri delení bunky. Pred tým, ako sa bunka rozdelí na dcérske bunky, musí znásobiť obsah svojich organel (bunkový „orgánov“) a tiež duplikovať svoju genetickú informáciu. Pri tomto procese však zároveň dochádza k preusporiadaniu molekuly DNA. Takáto zmena môže spôsobiť vznik, zánik alebo zmenu rôznych vlastností bunky, respektíve organizmu. Práve táto zmena umožňuje evolúciu – ak je zmena pozitívna, bude sa tomuto jedincovi „ľahšie existovať“.

Superbaktérie

Z celej situácie okolo pandémie COVID-19 je možno najočividnejšie, ako nás všetkých prekvapil rozsah toho, aká chaos dokáže urobiť jeden vírus. Časť tohto prekvapenia nepochybne nesie fakt, že sme si tak nejak zvykli, že mikroorganizmy pre nás nie sú problémom. Je to spôsobené tým, že veda urobila niekoľko zásadných pokrokov, ktoré nám obrovským dielom pomáhajú v boji proti týmto neviditeľným votrelcom. Jeden z nich je nepochybne objav antibiotík. Vedci však varujú, že začína doba, kedy na antibiotiká budeme možno musieť zabudnúť.