26. septembra 2021

Jeden svet nestačí

Na meno Sean Carroll som narazil prvýkrát pri hľadaní učebnice k teórii relativity. Potom znova pri hľadaní pop-science kníh a potom znova pri hľadaní dobrého vedeckého podcastu. Sean Carrol si spravil meno v teoretickej fyzike najprv vďaka výskumu rozpínajúceho sa vesmíru a kozmologickej konštanty, dnes sa venuje základom kvantovej fyziky. A presne o tom je jeho kniha Something deeply hidden.

Kde je hranica vesmíru?

Richard Branson je jedným z miliardárov, ktorí sa rozhodli svoje zarobené peniaze investovať do vesmíru. Teda presnejšie, k cestám do neho. Raketoplán Unity ho vyniesol do výšky 85 kilometrov a média to opísali za hranicu vesmíru. Je toto označenie presné?

Supernová

Krabia hmlovina je tutovo jedna z najkrajších hmlovín, ktoré poznáme. Prvýkrát ju v roku 1731 identifikoval angličan John Bevis, sranda však začala začiatkom 20. storočia. V tej dobe sa v astronómii využívala stále relatívne nová technológia – fotografia. Zábery spravené niekoľko rokov po sebe ukázali niečo nečakané, Krabia hmlovina sa rozpína!

Rozhovory o vesmíre 5 – Vesmír plný exoplanét

V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom a Marekom Skarkom. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o exoplanétach, ktorých výskum sa Marek zaoberá. Čo sú to exoplanéty? Koľko ich vo vesmíre je? A ako presne ich dokážeme skúmať? O tom všetkom diskutujú Marek, Norbi a Samuel.

Padne nám na hlavu čínska raketa?

Asi ste si všimli, že znovu prebiehajú vesmírne preteky. Jedným z najvýraznejších účastníkov je Čína, ktorá nedávno úspešne vyslala sondu na Mars a teraz plánuje napríklad vlastnú vesmírnu stanicu Tiangong, družicu skúmajúci Jupiter čvesmírny teleskop Xuntian, ktorý by mal predčiť Hubblov vesmírny teleskop.

Prvý strom na Marse

Misia Perserverence láme jeden rekord za druhým. Po prvom úspešnom lete malej helikoptéry Ingenuity prišiel ďalší úspech. Experiment MOXIE úspešne na Marse vyrobil kyslík. Za hodinu vyprodukoval vyše 5 gramov kyslíka, čo by dospelému človeku stačilo asi na 10 minút. Pri plnom výkone dokáže za hodinu vyprodukovať až 12 gramov kyslíka, asi ako jeden veľký strom.

Rozhovory o vesmíre 4 – Vesmírna pavučina

V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej skupiny na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o vesmírnej pavučine. Ako si môžete predstaviť veľkosť vesmíru? Čo je to vesmírna pavučina? A prečo je tak ťažké uvidieť jej vlákna?

Čo dokáže družica?

V priebehu niekoľkých hodín by sa na orbit mala dostať družica GRBAlpha, na ktorej spolupracovala Letecká fakulta TUKE, Maďarský astronomický ústav, slovenské firma Spacemanic, Ústav teoretickej fyziky a astrofyziky MUNI v Brne a ďalšie firmy a inštitúcie. Keďže projekt zastrešuje práve LF TUKE, pôjde o druhý satelit, ktorý poletí pod slovenskou vlajkou.