Vedátorský podcast 132 – Fotenie čiernej diery
Čierne diery sú čierne a tak by ich na čiernom pozadí ani nemalo byť vidno. Bežne sú však obklopené žiariacim materiálom, ktorý ich zviditeľňuje. Prečo tento …
Značka: Čierne diery
Vedátorský podcast 122 – Hawkingovo žiarenie
Ak si za niečo zaslúžil Nobelovu cenu Stephen Hawking, tak za objav možného žiarenie z čiernych dier. Cenu však nedostal, keďže sa toto žiarenie nepodarilo pozorovať. Prečo sa ním teda fyzici zaoberajú? Prečo sme ho doteraz nepozorovali? A ako môžu mať čierne diery teplotu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Vedátorský podcast 104 – Mikroskopické čierne diery
Čierne diery sú niekedy veľké, to vieme. Rovnako vieme, že niekedy majú rozmer len niekoľko kilometrov – také už poznáme tiež. Existujú však čierne diery o rozmere niekoľkých metrov? Alebo dokonca centimetrov? A ako mohli vôbec vzniknúť? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Hviezda zjedla čiernu dieru. Nesadla jej.
Keď hviezdy dožívajú, nafúknu sa. Napríklad, o približne 5 miliárd rokov sa zväčší naše Slnko natoľko, že pravdepodobne pohltí aj našu Zem. Následne vrstvy odvrhne a zostane jeho odhalené a už neaktívne neaktívne jadro – takzvaný biely trpaslík, ktorý postupne chladne.
Ako nespadnúť do čiernej diery
Človek si občas pozrie video alebo prečíta článok o čiernej diere a pochopí, že pád do čiernej diery nie je žiadna sranda! Natiahne vás to ako špagetu, skončíte v oblasti, z ktorej nieto návratu a vaše pozostatky splynú s tajuplnou singularitou. Ak ich teda ešte predtým nespečie akréčny disk. Ak sa takéhoto scenára obávate, mám pre vás dobrú správu. Nespadnúť do čiernej diery je tá najľahšia vec, čo vás v živote čaká.
Rozhovory o vesmíre 6 – Centrum našej Galaxie
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom a Michalom Zajačkom. Ako vieme, že v strede našej galaxie je supermasívna čierna diera? Aká je veľká? Máme sa jej báť? Aký ma vplyv na svoje okolie? O tom všetko diskutuje Michal, Norbi a Samuel.
Vedátorský podcast 68 – Čierne diery v CERNe
Nie je tomu tak dávno, približne 10 rokov, čo sa riešila možnosť tvorby čiernych dier v CERNe. Vyvolalo to vlnu protestov, CERN sa kvôli tomu v konšpiračných kruhoch objavuje dodnes. Ako vlastne časticový urýchľovač funguje? Mohol ten v Ženeve vytvoriť malú čiernu dieru? A bola by malá čierna diera vôbec nebezpečná? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Trochu iná mapa nočnej oblohy
Nie je tomu tak dávno, písal sa rok 1964, čo sme objavili prvé náznaky existencie čiernej diery. Išlo o Cygnus X-1, ktorého výskum pokračuje dodnes. Napríklad minulý týždeň vyšla štúdia, ktorá prehodnotila jeho hmotnosť – váži viac, ako 21-násobok hmotnosti Slnka. To už nespadá pod konvenčné predstavy vzniku čiernych dier, je možné, že niektoré aspekty teórie vzniku čiernych dier bude treba poopraviť. O čiernych dierach sa stále učíme niečo nové.
Let k čiernej diere
Je pomerne veľký nesúlad medzi tým, koľko čiernych dier vidíme a koľko vieme, že by malo existovať. Prirodzene nás to veľmi netankuje, lebo hľadanie čiernych dier je tak náročné, že si prajeme aby to bolo iba ako hľadanie ihly v kope sena. Ihla totiž nie je neviditeľná a kopa sena je oveľa menšia, než okolný vesmír.
Vedátorský podcast 9: Storočie čiernych dier
Einsteinova teória relativity nedávno oslávila storočie. Jeden z jej najfascinujúcejších objektov, čiernu dieru, sa nám podarilo odfotiť až minulý rok. Čo všetko sa udialo za tých sto rokov medzi tým?