O vesmíre, prírode a vôbec
Písal sa rok 1971, Joseph Hafele práve pripravoval svoju prednášku, keď dostal kuriózny nápad. Chytil neďalekú obálku a na opačnú stranu naškriabal rýchly výpočet. „Hmmm,“ pomyslel si, „to by mohlo fungovať.” Vymyslel zaujímavý experiment, ktorý sa pokúsil nasledujúci rok zrealizovať. Mal však problém, nedokázal získať výskumný grant. Nečudo, chcel z neho zaplatiť letenky pre atómové hodiny.
Nenechajte sa oklamať, nejde o Nobelovu cenu, najprestížnejšie vedecké ocenenie. Ig Nobelova cena je jej satirickou alternatívou, odovzdáva sa s cieľom poukázať na výskum, vďaka ktorému sa najprv zasmejete, potom zamyslíte. Nalaďte sa na budúcotýždňové odovzdávanie tej „skutočnej“ Nobelovky. Ako dlho kvapká smola a ako sa pláva v sirupe? Za čo dostal Ig Nobelovu cenu Vatikán a ako môže podprsenka zachraňovať životy? O tom všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Blížime sa k záveru nášho cyklu o Miléniových problémoch. Ostávajú už iba dva — a obidva sa v nejakom zmysle týkajú čísel. Jeden z nich je Riemannova hypotéza, o ktorej sme už viackrát hovorili (a nabudúce si opäť niečo nové povieme). Ten druhý problém sa nazýva Birchova a Swinnerton-Dyerova hypotéza a elegantne v sebe kombinuje geometriu kriviek, racionálne čísla, riešenie rovníc a isté špeciálne funkcie. O čom presne hovorí?
Tá vec na mojom prste sa volá oximeter a ako asi tušíte, meria nasýtenie krvi kyslíkom. Ako vidíte, aj napriek rúšku na tvári som blízko maximálnej hodnote, oveľa väčšie výkyvy som dosiahol napríklad pohybom alebo dlhým rozprávaním.
Počet obyvateľov španielskych miest začína v tretine prípadov číslicou jedna. Niečo podobné platí pre dĺžky riek v Spojených štátoch, počet sledovateľov na Twitteri, vzdialenosť najbližších hviezd či fyzikálne konštanty. Kto toto pravidlo objavil, kde všade platí a čo môže za jeho všadeprítomnosť? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Ľudia majú problém správne odhadovať náhodu, je veľká pravdepodobnosť, že sa to týka aj vás. Napríklad, keď má niečo pravdepodobnosť 1 k 1000, tak máme pocit, že sa to nestane nikdy. Napríklad taký defekt – nie je to bežná vec, ale ak jazdíme dosť veľa, skôr či neskôr to príde. Vyhrať lotériu je obrovská náhoda, keď si však kúpi los dosť veľa ľudí, je pravdepodobné, že sa niekomu zadarí.
Včera obletela svetom fascinujúca správa. V atmosfére Venuše sa podarilo objaviť plyn, ktorý si pomerne jednoznačne spájame si životom. Je čas začať sa chystať na prvý kontakt s mimozemšťanmi?
Vesmír je veľký, veľmi. Ako to však vieme? Ľudia sa zatiaľ dostali len na Mesiac, čo je aj z pohľadu našej slnečnej sústavy málo, z pohľadu vesmíru je to prakticky nič. A predsa sme si veľkosťou vesmíru pomerne istý. Nejde o jedno konkrétne pozorovanie, ale o sériu rôznych meraní, ktoré sa navzájom dopĺňajú. Ako sme sa prvýkrát dozvedeli o vzdialenosti Mesiaca a ako sme sa cez Slnko, hviezdy a supernovy dostali až na kraj vesmíru. O tom všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Čierna smrť bola zatiaľ najhoršia pandémia v histórii ľudstva, zahynulo počas nej 75-200 miliónov ľudí. To znie samo osebe desivo, treba si však pripomenúť, že v rokoch 1347–1351, kedy prebiehala, žilo na planéte okolo 350 miliónov ľudí. Čierna smrť tak vyhubila tretinu až polovicu populácie.
Pre niekoľkými dňami nás v pomerne mladom veku opustil Vaughan Jones, významný novozélandský matematik a nositeľ Fieldsovej medaily. Stojí za to pripomenúť si jeho životné dielo.
