3. decembra 2020
Asteroid

Paradox asteroidu


„No ty vole,“ povedal mladý stážista a vstal od počítača, „máme problém.“ Na Zem sa rúti asteroid, takmer určite nás zasiahne a zásah takmer určite znamená katastrofu globálneho rozmeru. Nastane šok, nastane panika, nastane hystéria. Potom niekoho napadne: „A nevieme s tým niečo spraviť?“ Možno, ale naozaj len možno, ak dáme dokopy dostatočne veľkú atómovú bombu, ktorá ho dokáže vychýliť. Američania dajú k dispozícii svoje zásoby, po nich aj Rusi, Čínania a trochu zahanbene sa pridajú aj obe Kórey. Nasleduje plánovanie misie, opakované prepočítavanie trajektórie, všetko sedí, raketa vyletí, ľudstvo zatajuje dych, asteroid sme zasiahli a bomba vybuchla – nevieme však, či to stačilo. Niekoľko dní nervózneho čakania, zrazu hlásia z Austrálie, že zaznamenali tesný prelet zbytkov asteroidu, v atmosfére zhorelo len pár malých kúskov, zbytok nás minul. Kolektívny výdych celého ľudstva, ušli sme hrobárovi z lopaty. A zrazu sa niekto ozve: na čo to všetko bolo dobré, vyhodené peniaze, však nás vôbec netrafil! Ehm, čo prosím?

Tento scenár bol, očividne, vymyslený. Jeho variácie sú však bežné. Identifikujeme problém, navrhneme a zrealizujeme jeho riešenie a kopa ľudí zabudne, že nám vlastne nejaký problém hrozil. Jeden príklad za všetky – očkovanie. Proti očkovaniu bojujú bežne ľudia, ktorí sa neboja chorôb, ktoré nepoznáju, paradoxne, práve vďaka očkovaniu.

Niečo podobné sa stalo, aspoň na Slovensku, s koronavírusom. Kým v mnohých krajinách zabíjal v desaťtisícoch, u nás sme zareagovali promptne a zodpovedne a najhoršiemu sme sa vyhli. Pár ľudí sa však zháčilo. Na čo bolo toľko obmedzení, keď sa nič také strašné nestalo? Nič také strašné sa však nestalo práve vďaka obmedzeniem. Je to ako odkráčať po svojich z vážnej dopravnej nehody a zhodnotiť, že bezpečnostný pás a airbag boli vlastne zbytočné, lebo sa nám nič nestalo.

Kým po vychýlení asteroidu by sme nad takýmito posmešnými hlasmi mohli mávnuť rukou, pri epidémii musíme byť obozretnejší. Vieme, že choroby sa môžu vracať, hrozia nám ďalšie vlny, ako keby za prvým asteroidom letel druhý a tretí. Nenechajme sa oklamať, že týždne, ktoré sme strávili zavretí doma, boli zbytočné. Práve naopak – vieme, že šírenie vírusu zastavili. Treba na to myslieť ak sa nebodaj koronavírus vráti.

[Samuel]

PS: Veľa ľudí sa stažuje na nepresné predpovede matematických modelov. Treba si však uvedomiť, že sme v tej dobe mali o parametroch šírenia koronavírusu len veľmi hmlisté predstavy. Je to ako keby ste chceli spočítať, koľko zarobíme na úrokoch v banke, ak na účet vložíme niečo medzi 500 až 5000 € a úrovokú mieru vám nastavia niekde medzi 1 a 5%. Akokoľvek presne počítame, výsledky budú šialene lietať. Pri epidémii je to ešte zložitejšie, lebo čím horšia predpoveď je, tým viacej ľudí vyplaší, tým zodpovednejšie sa budú správať a tým menej bude nakazených. A naopak: nízka predpoveď, ľahkovážne správanie, veľa nakazených.




Pridaj komentár