Šach sa často považuje za lakmusový papierik geniality a ľudia zvyknú predpokladať, že napríklad dobrí matematici sú aj dobrí šachisti (a naopak). Samozrejme, nemusí to tak byť. Príkladom je Alan Turing, ktorý vyriešil jeden z najťažších matematických/logických problémov svojej doby (problém rozhodnuteľnosti [1]) a vo svojich prvých úvahách o inteligentných strojoch sa zaoberal šachovými automatmi, no napriek tomu bol jeho šachový antitalent legendárny. Počas druhej svetovej vojny pracoval Alan Turing v Bletchley Parku na dešifrovaní tajnej nemeckej komunikácie. V Bletchley sa stretla rôznorodá skupina ľudí, vrátane šachových majstrov (ťah motivovaný práve predpokladom, že budú zároveň majstri v lúštení šifier [2]).…
S kamarátmi máme takú zvláštnu skúsenosť – vždy, keď sme na výlete, tak sa vo svete stane niečo zlé. (Samozrejme, zlé veci sa dejú stále, len vtedy sa o tom viac bavíme.) Niekedy to bola streľba na škole, inokedy zomrel niekto známy. Teraz sme po návrate z Moherských útesov snažili zahriať nad čiernym čajom, niekto pozrel do mobilu a povedal: ‚‚Horí Notre-Dame.‘‘ ‚‚Čože, Rotterdam, celé mesto?‘‘ ‚‚Nie, Notre-Dame, tá katedrála.‘‘ Potom vytiahli mobily všetci a začali pozerať obrázky, videá a novinová titulky. Niekto písal, že stratu utŕžili obyvatelia Paríža, iní, že všetci Francúzi alebo dokonca všetci Európania. Mám niekoľko mimoeurópskych…
Pes je najlepší priateľ človeka – za týmto účelom sme ho domestikovali. Kedy k domestikácii psov došlo, nevieme veľmi presne (pred 6 až 14 tisíc rokmi) a rovnako nevieme úplne presne, ako dlho tento proces trval. S týmto úzko súvisiacu otázku, teda že za koľko generácií spravíme z divého zvieraťa domáce, sa rozhodol otestovať sovietsky zoológ Dimitrij Baljajev. Postup experimentu bol jednoduchý – zobral populáciu líšok, nechal ich sa rozmnožiť a potomstvo rozdelil na tri kategórie. Kategória III boli líšky, ktoré sa vôbec nesprávali prítulne – útočili na experimentátorov, resp. sa ich báli. V kategórii II boli líšky, čo sa…
Keď sa opýtate fyzika, že ako sme na tom s poznaním sveta, povie, že vieme takmer všetko – poznáme Einsteinovu teóriu relativity, ktorá opisuje vesmír a objekty v ňom, a poznáme tzv. štandardný model, ktorý opisuje správanie hmoty. Nevieme, čo sa deje v jadrách čiernych dier, alebo ako vznikol vesmír – no fyzike sveta okolo nás rozumieme naozaj veľmi dobre. Presnejšie, poznáme dané rovnice. Žiaľ, je to iba polovica príbehu – poznať rovnice nestačí, treba ich vedieť aj riešiť. Obľúbený príklad je predpoveď zatmení Slnka verzus predpoveď počasia. Kým tie zatmenia vieme predpovedať na storočia dopredu, či zajtra zaprší je…
Predpovedať, kedy sa rozpadne jedno rádioaktívne jadro je nemožné, proces je náhodný. Predpovedať, za aký čas sa rozpadne časť z veľkého množstva jadier je ľahké, a takáto predpoveď je veľmi presná. To nám umožňuje použiť rádioaktívny rozpad na meranie času. Asi najznámejšie je tzv. rádiouhlíkové datovanie. Jadro uhlíka bežne obsahuje 6 protónov a 6 neutrónov – takýto uhlík sa nazýva C12, kde 12 je súčet počtu protónov a neutrónov. Okrem C12 sa v prírode vyskytuje aj izotop uhlíka s jedným neutrónom navyše, C13, ktorý je stabilný, a rádioaktívny izotop s dvoma neutrónmi navyše, C14 alebo rádiouhlík. (Typická vzorka uhlíka obsahuje…
Podporiť nás môžete cez stránku Patreon. Alebo priamo cez toto tlačítko Podpora priamo na náš účet:Fio bankaIBAN: SK0583300000002901635790 BIC/SWIFT:FIOZSKBAXXX Na poslanie daru sa nedá využiť platobná brána. Vedátora môžete podporiť aj darovaním svojich dvoch percent, viac info tu. Ak nás podporíte sumou aspoň 25€, radi vám pošleme jedno z našich tričiek, hrnčekov, ponožiek alebo knihu Najzaujímavejšie experimenty vo fyzike! (Nezabudnite v takom prípade napísať svoju adresu a do poznámky vzor trička a veľkosť. Tričká posielame na Slovesko, v prípade inej krajiny sa nám radšej ozvite dopredu. Ak sa vám neozvem, ozvite sa prosím priamo – niektoré banky neposunú informácie správne.) Obchodné ponuky smerujte na našu…
