O vesmíre, prírode a vôbec
| Results 41 - 60 of 63 | Page 3 of 4 |
| Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100 |
Relevance: 3% Posted on: 12. februára 2020
Nedávno sme hovorili o nekonečne a ako príklad sme si uviedli množinu prirodzených čísel (1, 2, 3, ...). Tvrdili sme však, že existujú aj „väčšie“ nekonečná, resp. väčšie množiny. Vieme nájsť nejaký jednoduchý príklad? Skúsme napríklad zaloviť medzi číslami.
Relevance: 3% Posted on: 29. marca 2020
Skončila mi karanténa, spolu s ňou aj tatinovi a tak som ho na otočku hodil z Liptova do Bratislavy. Cestou späť som sa zastavil na pumpe, kým som čapoval benzín, obišli ma dvaja motorkári. Čierne oblečenie, prilby pod pazuchou a šatka nikdy. Vravím si, že pekne nezodpovedné. Dotankoval som, zaplatil a zaparkoval o pár metrov ďalej, potreboval som odpísať na jednu správ.
Relevance: 3% Posted on: 24. februára 2021
Keď sa s niekým dostaneme do bitky, vravíme, že si ideme zmerať sily. Dobrý nápad je však zistiť si silu súpera ešte pred bitkou. Ak je silnejší, radšej mu dáme pokoj.
Relevance: 3% Posted on: 23. júna 2021
Holandské kakao, ktoré máte doma, pochádza s najväčšou pravdepodobnosťou zo západnej Afriky. Tu sa totiž vypestujú približne tri štvrtiny svetovej produkcie kakaa. Kakaovník ale pôvodne z Afriky nepochádza. Sem bol len dovezený v priebehu 19.storočia, keď stúpala produkcia a popularita čokolády.
Relevance: 3% Posted on: 12. júla 2021
Richard Branson je jedným z miliardárov, ktorí sa rozhodli svoje zarobené peniaze investovať do vesmíru. Teda presnejšie, k cestám do neho. Raketoplán Unity ho vyniesol do výšky 85 kilometrov a média to opísali za hranicu vesmíru. Je toto označenie presné?
Relevance: 3% Posted on: 7. júna 2019
Tento jav odolával objaveniu dlhú dobu. Úplnou náhodou ho v roku 1896 objavil pri svojich pokusoch Henri Becquerel. S rôznymi druhmi minerálov spozoroval, že jeden z nich (soli uránu) vysiela akýsi neviditeľný a neznámy druh žiarenia, zachytený na fotografických doskách bez toho, aby boli predtým vystavené prítomnosti svetla. Neskôr pribúdali objavy ďalších rádioaktívnych prvkov, napríklad polónium a rádium objavené zásluhou Marie Sklodowskej-Curie a jej manžela Pierra Curie. Záujem o pochopenie nového fyzikálneho javu nabral na intenzite a postupne sa zistilo, že žiarenie rádioaktívnych prvkov je sprevádzané aj ich chemickou premenou na iný prvok. Ako by mohla vyzerať zjednodušená definícia rádioaktivity?…
Relevance: 3% Posted on: 15. júla 2021
Keď som nedávno pred piatou ráno vybiehal na Baranec v Západných tatrách, snažil som sa nemyslieť na stále čerstvú správu o útoku medveďa. Pred pár však dňami sa medvede osmelili aj v Žiarskej doline a tak som si povedal, že možno by sa zišlo mať niečo viac, než len roľničku na odplašenie.
Relevance: 3% Posted on: 28. septembra 2019
(Nadpis je otázka od Martina) Začnime zhurta: farby objektívne neexistujú. Existuje len svetlo rôznych vlnových dĺžok. Je to malý, no podstatný rozdiel. Pre potreby tohto článku si môžeme svetlo predstaviť ako súbor malých guličiek, tzv. fotónov. Fotóny majú svoju vlnovú dĺžku a jej odpovedajúcu energiu (nebude to podstatné, no pre úplnosť: čím menšia vlnová dĺžka, tým väčšia energia). Sietnica ľudského oka obsahuje tri druhy buniek zodpovedajúce za farebné videnie. Prvý druh je citlivý hlavne na svetlo s vlnovou dĺžkou okolo 420 nm (nanometrov), druhý na 534 nm a tretí na 564 nm. Keď na sietnicu dopadá svetlo s vlnovou dĺžkou…
Relevance: 3% Posted on: 25. októbra 2021
„Toto si daj, ja som si to dal minule, hneď mi to pomohlo.“ Takéto – bežne dobre mienené – rady počúvame často. Majú však pár háčikov.
Relevance: 3% Posted on: 6. októbra 2019
Všetci dobre vieme, že diamanty sú tvorené uhlíkom, ktorý sa pod obrovským tlakom (a teplotou) stlačil do kompaktnej a extrémne pevnej mriežky. Z tohto pohľadu by mali všetky diamanty vyzerať rovnako, byť rovnako priesvitné – majú rovnaké chemické zloženie (aj priestorové usporiadanie mriežky). Ako je možné, že niektoré sú farebné? Časť z nich je farbená umelo, no aj v prírode nájdete (s kopou šťastia) obrovské množstvo rôznych farieb. Čomu diamanty za svoju farbu vďačia? • Žlté diamanty získavajú svoju farbu vďaka drobnej prímesi dusíka.• Hnedé diamanty sú dôsledkom poruchy (posunom) kryštalickej mriežky. Pod veľkým tlakom sa dajú napraviť (vybieliť). Podobne…
Relevance: 2% Posted on: 26. októbra 2021
Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou, náš podcast má vonku 10 × 10 epizód! Ako to lepšie osláviť, než otázkami od poslucháčov? Bežne z nich musíme vyberať, teraz sme však povedali, že prejdeme všetky. A veru, že ich bolo! Prečo znie horúca voda inak? Ako sa môže zmeniť farba vlasov? Dá sa uniknúť z čiernej diery? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Relevance: 2% Posted on: 2. júla 2019
Na Pohode sa môžete okrem skvelej hudby, priateľov a dobrého jedla tešiť aj na ďalšiu parádnu vec – vedu! Slovenskí a zahraniční vedci vám pútavou formou predstavia zaujímavosti, na ktoré pri skúmaní sveta narazili. Môžete sa tešiť na pestrú kombináciu impozantných experimentov, prednášok a workshopov. Všetky prednášky a aktivity si postupne predstavíme na stene eventu. Nájdete nás v stane Sporka Science & Magic, tešíme sa na vás! Piatok 09:00 Jozef Beňuška: Pohodová fyzika (Zábavné pokusy)09:55 Tomáš Eichler: Čo sa s vami deje počas spánku? (Prednáška)10:45 Ako vidieť neviditeľné: vyrobte si vlastnú hmlovú komoru (Workshop)11:40 Prof. Branislav Sitár: Čo nám priniesli…
Relevance: 2% Posted on: 8. augusta 2022
„Povedz mi v akých jednotkách meriaš vzdialenosti a ja ti poviem, čím sa živíš.“ Toto nefunguje takmer nikdy a s nikým, je však jedna výnimka. Ak vám niekto povie, že: „Vzdialenosti meriam v zetkách,“ takmer isto viete, že hovoríte s kozmológom.
Relevance: 2% Posted on: 4. augusta 2019
Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…
Relevance: 2% Posted on: 28. júla 2023
Mal som možnosť ísť na popularizačnú prednášku Juana Maldecenu, človeka, ktorý prišiel s AdS/CFT dualitou – teda prepojením gravitačnej a časticovej fyziky. Nerád sa oháňam citáciami, no jeho slávny článok ich má 18 752. Z toho sa dá tušiť, že vo vedeckej komunite zamiešal kartami. Z jeho názvu „The Large N limit of superconformal field theories and supergravity“ sa dá tušiť, že to nie je zrovna ľudová téma.Preto ma celkom pobavilo, že v rámci hodinovej prednášky plánoval stihnúť toto a ešte pridať progres, ktorý sa v jeho oblasti za 25 rokov od vydania článku udial. Za 15 minút prednášky prešiel cez kvantovú teóriu poľa, Einsteinovu gravitáciu cez zaujímave prirovanie…
Relevance: 2% Posted on: 30. septembra 2019
Áno, áno, viete – lebo Mesiac! Mesiac priťahuje vodu, tá je tekutá a tak sa môže preskupiť, ako keby sa k Mesiacu snažila načiahnuť. To však zďaleka nie je všetko. Ako viete, prílivy bývajú bežne za deň dva. Ako je to možné? Predstavte si, že medzi tri deti rozdelíte vreckové neférovo: prvé dostane 15 eur, druhé 10 eur a tretie iba 5 eur. Všetky tri dostali peniaze, no aj tak tretie dieťa v porovnaní so súrodencami ochudobnelo. Podobne, Mesiac priťahuje Zem a vodu v moriach na celom povrchu, no najviac priťahuje tú, ktorá je najbližšie a najmenej tú, ktorá je…
Relevance: 2% Posted on: 9. októbra 2019
Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…
Relevance: 2% Posted on: 4. februára 2020
Ako vieme, aké je chemické zloženie Slnka?
Relevance: 2% Posted on: 4. septembra 2020
Na prelome tisícročí vybral Clayov matematický inštitút na základe rozhodnutia odborníkov 7 dôležitých problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Každé takéto vyriešenie by totiž predstavovalo obrovský posun v príslušnej oblasti matematiky. Napriek veľa pokusom a mravenčej práci matematikov však ostávajú takmer všetky tieto problémy stále otvorené. Všetky až na jeden. Nuž, dnes konečne nastal čas na to, aby sme si tento problém predstavili. Volá sa Poincarého domnienka a jej úspešným (vy)riešiteľom je Griša Pereľman. [1] Možno ste o jeho príbehu už počuli: po úspešnom zdolaní problému Pereľman odmietol miliónovú odmenu, ba čo viac, odmietol aj…
Relevance: 2% Posted on: 11. novembra 2020
Slnko má atmosféru, ktorá sa, podobne ako Slnko samotné, nachádza v plazmovom skupenstve. Pozorujeme v nej množstvo štruktúr, ktorých tvar je daný rozložením slnečného magnetického poľa.