Search Results for: abelova cena

Results 31 - 40 of 43	Page 4 of 5
	Results per-page: 10 \| 20 \| 50 \| 100

Vedátorský podcast 44 – Ig Nobelove ceny

Relevance: 3% Posted on: 29. septembra 2020

Nenechajte sa oklamať, nejde o Nobelovu cenu, najprestížnejšie vedecké ocenenie. Ig Nobelova cena je jej satirickou alternatívou, odovzdáva sa s cieľom poukázať na výskum, vďaka ktorému sa najprv zasmejete, potom zamyslíte. Nalaďte sa na budúcotýždňové odovzdávanie tej „skutočnej“ Nobelovky. Ako dlho kvapká smola a ako sa pláva v sirupe? Za čo dostal Ig Nobelovu cenu Vatikán a ako môže podprsenka zachraňovať životy? O tom všetko diskutuje Jozef a Samuel.

Rok 1926 vo vede

Relevance: 3% Posted on: 9. septembra 2022

Včera zomrela kráľovná Alžbeta II., najdlhšie vládnuca panovníčka britskej monarchie. Narodila sa v roku 1926, človeku sa až ťažko predstavuje, ako dávno to bolo. Jednoduchý príklad: v tomto roku bolo ľudstvo časovo bližšie k potvrdeniu existencie atómov (rok 1905) než k objavu štruktúry DNA (rok 1953).

Vedátorský podcast 46 – Nobelove ceny za rok 2020

Relevance: 3% Posted on: 13. októbra 2020

Jeden týždeň v roku patrí vede, udeľujú sa totiž Nobelove ceny. Tento rok vedecké ceny získal výskum vírusov, čiernych dier a genetických nožníc. Kto to bol Afred Nobel a za koľko sa dá predať Nobelova cena? Aké vírusy spôsobujú hepatitídu a prečo sa hľadali tak ťažko? Kto nás presvedčil o existencii čiernych dier a kto objavil supermasívne čierne diery? Ako fungujú genetické nožnice? O tom všetkom distkutuje Jozef a Samuel.

Ako (ne)hodnotiť vedu

Relevance: 3% Posted on: 5. apríla 2023

Včera sa mi stala taká sranda. Pozeral som si normálny vedecký časopis, ktorý prešiel na open acess. To znamená, že každý článok, ktorý je v ňom publikovaný, je dostupný verejne. Doteraz bola prax, že bol článok uzamknutý a platil ten, kto si ho chcel prečítať – respektíve jeho inštitúcia. Teraz už však poplatok platí autor. Potom som niekde na Facebooku uvidel link na stránku, ktorá predávala autorstvo vo „vedeckých“ článkoch. Čo ma pobavilo bola podobná cena – aj keď v prvom prípade ide o seriózny vedecký časopis a v druhom prípade o neetický nástroj na generovanie falošných a bezcenných výstupov.

Mefistove korálky

Relevance: 3% Posted on: 23. decembra 2020

Faust chcel poznať všetko, čo sa dalo a tak uzavrel zmluvu s Mefistofelom. Cena bola nemalá – Faust diablovi prisľúbil svoju dušu. Obaja mali pocit, že robia dobrý obchod, že tomu druhému ponúkajú niečo bezcenné. Jeden z nich sa však mýlil.

Supervolič

Relevance: 3% Posted on: 16. augusta 2023

Odborníci na voľby a prieskumy poukazujú na skutočnosť, že veľa ľudí na Slovensku sa rozhodne o voľbe tesne pred hlasovaním. To otvára príležitosť robiť namiesto systematickej kampane jedno veľké a dobre načasované teátro, ktoré dokáže zahrať na naše pudy a emócie.Prieskumy ukazujú, že mnoho voličov je teraz v situácii, kedy zvažujú viacero strán. Ako sa medzi nimi rozhodnúť racionálne? Ja pri voľbách rozmýšľam tak, že zvažujem dva faktory: 1. ako sú hodnoty strany zarovnané s mojimi, 2. do akej miery dokážu strany deklarované hodnoty presadiť. Kombináciou týchto faktorov získam odhad, že daná strana dokáže presadiť hodnoty, ktoré sú dostatočne zarovnané s mojimi. Ktorá strana to zvládne…

Prečo svietia reaktory namodro?

Relevance: 3% Posted on: 7. júna 2019

Keď pracovala Marie Curie s rádioaktívnymi látkami, všimla si občasné záblesky modrého svetla. Nebola prvá, ktorá niečo také videla, a rovnako nebola prvá, ktorá nad tým mávla rukou. Aj keď teoretickú predpoveď takéhoto efektu vyslovil koncom 19. storočia Oliver Heaviside, prvý si nad vec poriadne sadol Pavel Čerenkov (Па́вел Черенко́в). V roku 1934 skúmal (iné) žiarenie uránových solí, sem-tam si pritom všimol záblesky modrého svetla. Prišlo mu to ako zaujímavá vec a tak k problému prizval Igora Tamma a Ilya Franka. Museli mu byť vďační, o 24 rokov ich za tento výskum čakala Nobelova cena. Prečo rádioaktivita spôsobuje záblesky modrého…

Medzi budúcnosťou a súčasnosťou

Relevance: 3% Posted on: 7. januára 2021

Jednou z hlavných výziev pre toto storočie je popasovať sa s klimatickými zmenami. Vedecký konsenzus je jasný, ich hnacou silou je oxid uhličitý, ktorý vypúšťame do atmosféry. Medzi jeho hlavné zdroje patrí aj doprava. Čo s tým?

Z akej vidličky chutí najlepšie?

Relevance: 3% Posted on: 22. januára 2024

Pokračujeme v mojej pravidelnej kulinársko-vedeckej sérii, predošlý text vyšiel na deň pred štyrmi rokmi. V ňom som sa okrem iného venoval vplyvu farby hrnčeka na vnímanie chuti kávy [1]. Dnes sa pozrieme na prostriedky, ktorými jedlo dopravujeme do úst. Prečo sa vlastne robia takéto štúdie? Naše návyky meníme ťažko [2]. Zmeniť tie stravovacie však môžeme nielen voľbou stravy, ale aj výberom nástroja, s ktorým ju konzumujeme. Ako bolo už minule spomínané, simultánny kontrast potraviny a riadu vie do istej miery zmeniť to, ako vnímame vlastnosti jedla. Okrem týchto spojitostí, ktoré sa nám môžu zdať zjavnejšie, existujú vplyvy, ktoré by sme…

Ako fungujú okuliare na farbosleposť?

Relevance: 3% Posted on: 28. septembra 2019

(Nadpis je otázka od Martina) Začnime zhurta: farby objektívne neexistujú. Existuje len svetlo rôznych vlnových dĺžok. Je to malý, no podstatný rozdiel. Pre potreby tohto článku si môžeme svetlo predstaviť ako súbor malých guličiek, tzv. fotónov. Fotóny majú svoju vlnovú dĺžku a jej odpovedajúcu energiu (nebude to podstatné, no pre úplnosť: čím menšia vlnová dĺžka, tým väčšia energia). Sietnica ľudského oka obsahuje tri druhy buniek zodpovedajúce za farebné videnie. Prvý druh je citlivý hlavne na svetlo s vlnovou dĺžkou okolo 420 nm (nanometrov), druhý na 534 nm a tretí na 564 nm. Keď na sietnicu dopadá svetlo s vlnovou dĺžkou…

« Previous 1 2 3 4 5 Next »