16. mája 2024

Search Results for: abelova cena

Results 21 - 30 of 43 Page 3 of 5
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Pri horení sviečky vznikajú (nano)diamanty

Relevance: 3%      Posted on: 8. októbra 2019

Uhlík je základom života (minimálne) na Zemi. Jeho väzby sú tak akurát silné, aby boli za bežných podmienok stabilné, no v prípade potreby sa dali rozbiť. Tvorí 4 väzby a funguje ako dokonalá Lego kocka, môžete tvoriť dlhé uhlíkové retiazky či plochy, vzájomne ich prepájať a spevňovať. Zároveň sa uhlík rád spája s ostatnými molekulami a tak je opornou kostrou organickej chémie. Určite poznáte aspoň dva príklady uhlíka: grafit a diamant. Je to dokonalý príklad, kedy ten istý atóm usporiadaný iným spôsobom vedie k úplne odlišným vlastnostiam. Existujú aj ďalšie formy uhlíka: fulerén (niečo ako atómové futbalové lopty) a amorfný…

Čo dokáže družica?

Relevance: 3%      Posted on: 18. marca 2021

V priebehu niekoľkých hodín by sa na orbit mala dostať družica GRBAlpha, na ktorej spolupracovala Letecká fakulta TUKE, Maďarský astronomický ústav, slovenské firma Spacemanic, Ústav teoretickej fyziky a astrofyziky MUNI v Brne a ďalšie firmy a inštitúcie. Keďže projekt zastrešuje práve LF TUKE, pôjde o druhý satelit, ktorý poletí pod slovenskou vlajkou.

Čierny piatok

Relevance: 3%      Posted on: 28. novembra 2019

Čierny piatok je neoficiálny sviatok, kedy sa hlavne v USA začína predvianočná sezóna. Aký má pôvod a akú budúcnosť?

Ako čili papričky pomohli vedcom pochopiť reakciu na teplo

Relevance: 3%      Posted on: 4. októbra 2021

Tohtoročná Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu bola udelená vedcom: fyziológovi Davidovi Juliusovi (University of California) a neurovedcovi Ardemovi Patapoutianovi (Howard Hughes Medical Institute, California) za objavenie receptorov teploty a hmatu. Títo dvaja americkí vedci prvýkrát opísali mechanizmus, ako ľudia reagujú na teplo, chlad a tlak cez nervové impulzy, čo je kľúčové pre prežitie a interagovanie so svetom okolo nás.

Testovanie DNA

Relevance: 3%      Posted on: 2. decembra 2019

Testovanie DNA sa stalo široko dostupné. Ako testy prebiehajú, čo sa z nich môžete dozvedieť a do akej miery sú bezpečné?

Nobelovu cenu za fyziku získal výskum klimatických modelov

Relevance: 3%      Posted on: 5. októbra 2021

Vďaka fyzike vieme povedať, že 16. júla 2186 bude z Galagág vidieť zatmenie Slnka trvajúce 4 minúty. Rovnako vďaka fyzike vieme povedať, že zajtra bude na našom území takmer určite pršať, no už netušíme, či bude pršať aj o dva týždne.

Vedátorský podcast 10: Higgsov bozón

Relevance: 3%      Posted on: 4. februára 2020

Elementárna častica, posledný dielik skladačky časticovej fyziky, najväčší triumf urýchľovača CERNu. Bola za neho udelená Nobelova cena, písalo sa o ňom dlhé mesiace.

Najcitovanejšia fyzikálna teória, o ktorej ste asi nepočuli

Relevance: 3%      Posted on: 7. apríla 2022

Jedným zo spôsobov merania vplyvu vedeckej práce je počet citácií, teda počtu vedeckých článkov, ktoré sa na ňu odvolávajú. Motiváciou je idea, že citácie typicky znamenajú používanie výsledkov práce, zahrnutie v rešerši alebo pokračovanie v začatom smere výskumu, takže čím viac citácií, tým významnejší výskum. Podobne ako rôzne iné parametre a rebríčky, citovanosť síce nie je ultimátnym meradlom významu vedeckých prác, dá sa však z nej všeličo zaujímavé dozvedieť.

Klenot šarlatánskych nezmyslov

Relevance: 3%      Posted on: 29. mája 2020

Niektoré veci sú taká hlúposť, že až zostáva rozum stáť. Prečítate si nadpis, preletíte článok a párkrát naprázdno zažmurkáte. Sem-tak niekde rozprávam o šarlatánoch a podvodníkoch, ktorí sa zmesou nezrozumiteľného žargónu snažia zmiasť ľudí a zarobiť na ich strachu.

Fejková veda: Kúpené autorstvo

Relevance: 3%      Posted on: 27. apríla 2022

Viete, ako rozoznáte dobrého vedca od zlého? Niekedy je to zložité, mnoho skvelých vedcov bolo počas svojich životov bez povšimnutia, ich príspevok sme ocenili až po rokoch. A mnoho vedcov získalo dobré miesta vďaka svojím kontaktom či iným vplyvom, ktoré s ich vedeckými výkonmi až tak nesúvisia. Klasický prístup, ako niečo klasifikovať, je priradiť tomu číslo. Napríklad vedcom priradíme počet odborných štúdií, ktoré odpublikovali a podľa toho ich zoradíme. Kto je v rebríčku vysoko, dostane grant či pozíciu, kto je nízko, ten má smolu. V mnohých prípadoch to môže fungovať, dobrí vedci sú naozaj aktívni a publikujú hojne. Vytvára to však jeden očividný problém – tlačí…

« Previous 1 2 3 4 5 Next »