19. mája 2024

Search Results for: Hviezdy

Results 21 - 30 of 61 Page 3 of 7
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Ako ďaleko je Slnko?

Relevance: 9%      Posted on: 2. februára 2020

Slnko je ďaleko. Našťastie, ináč by nás upieklo. Merkúr je vzdialený menej, než polovicu našej vzdialenosti a cez deň máva na rovníku cez 400˚C, to by sme asi nechceli. My sme od Slnka vzdialený okolo 150 miliónov kilometrov (čo je 8 svetelných minút). Ako sme sa to dozvedeli?

Supernová

Relevance: 9%      Posted on: 7. júla 2021

Krabia hmlovina je tutovo jedna z najkrajších hmlovín, ktoré poznáme. Prvýkrát ju v roku 1731 identifikoval angličan John Bevis, sranda však začala začiatkom 20. storočia. V tej dobe sa v astronómii využívala stále relatívne nová technológia – fotografia. Zábery spravené niekoľko rokov po sebe ukázali niečo nečakané, Krabia hmlovina sa rozpína!

Hviezda zjedla čiernu dieru. Nesadla jej.

Relevance: 9%      Posted on: 17. septembra 2021

Keď hviezdy dožívajú, nafúknu sa. Napríklad, o približne 5 miliárd rokov sa zväčší naše Slnko natoľko, že pravdepodobne pohltí aj našu Zem. Následne vrstvy odvrhne a zostane jeho odhalené a už neaktívne neaktívne jadro – takzvaný biely trpaslík, ktorý postupne chladne.

Cez vesmír hľadíme na seba

Relevance: 9%      Posted on: 29. júna 2022

Občas sa v noci pozrieme na oblohu a cítime sa zmätene. Nočná obloha je iná, než hocičo, čo bežne vidíme. Je takmer dokonale čierna, no len takmer – svietia ne nej rôzne bodky. Niektoré sú väčšie, niektoré menšie, niektoré stoja a niektoré sa pohybujú – každú noc ich nájdeme na trochu inom mieste.

Mýlil sa Einstein?

Relevance: 9%      Posted on: 1. septembra 2022

Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie. Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtonova, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.

Supernovy a my

Relevance: 9%      Posted on: 18. novembra 2019

Začnem s definíciou supernovy. Wikipédia hovorí o supernovách ako o termíne, ktorý sa vzťahuje na hviezdne explózie [1]. Supernova nie je klasický objekt, ale len dočasný stav systému, podobne ako napríklad blesk. Blesk je veľmi prudký dej, ktorý sa prejavuje zvukom a svetlom, supernova sa zas prejavuje extrémnym zjasnením, na astronomické pomery je tiež extrémne rapídna [2]. Slovo extrémne nie je číre preháňanie, zjasnenie dosahuje hodnoty až 10 000 000 000 násobok žiarivosti Slnka, čo je pre predstavu žiarivosť porovnateľná s našou domácou galaxiou. Veľkolepá explózia, ktorá nastane na konci života niektorých hviezd, prežiari na chvíľu aj celú galaxiu –…

Nová vesmírna záhada

Relevance: 9%      Posted on: 9. októbra 2023

Toto je v prvom rade krásna fotka hmloviny Orion, ktorú spravil vesmírny teleskop Jamesa Webba. Hmlovina sa od nás nachádza asi 1344 svetelných rokov a ide o miesto, kde sa hojne rodia hviezdy. Zároveň sa tam zrodila nová záhada.Ak viete, kam sa pozerať (a máte fotku v dostatočnom rozlíšení), uvidíte malé dvojbodky. Tieto dvojbodky sú dvojice planét veľké asi ako Jupiter, vážia tak štyrikrát viac. Majú povrchovú teplotu okolo 700˚ C a atmosféru plnú vody, metánu a oxidu uhoľnatého. Neobiehajú žiadnu hviezdu, voľne letia priestorom.Planéty voľne letiace priestorom nie sú nič zvláštne, bežne sa stane, že počas formovania slnečnej sústavy je nejaká planéta vyvrhnutá. To…

Krátka esej o čiernych dierach

Relevance: 5%      Posted on: 5. decembra 2022

Čierna diera je oblasť vesmíru, ktorej gravitačné pole je také silné, že z nej nemôže uniknúť žiadna hmota ani žiarenie. Predpokladá sa, že intenzívne gravitačné pole je spôsobené kolapsom hviezdy. Gravitačná sila čiernej diery je taká silná, že dokáže k sebe pritiahnuť objekt z veľkej vzdialenosti.

Stručné dejiny rádioaktivity

Relevance: 5%      Posted on: 7. júna 2019

Tento jav odolával objaveniu dlhú dobu. Úplnou náhodou ho v roku 1896 objavil pri svojich pokusoch Henri Becquerel. S rôznymi druhmi minerálov spozoroval, že jeden z nich (soli uránu) vysiela akýsi neviditeľný a neznámy druh žiarenia, zachytený na fotografických doskách bez toho, aby boli predtým vystavené prítomnosti svetla. Neskôr pribúdali objavy ďalších rádioaktívnych prvkov, napríklad polónium a rádium objavené zásluhou Marie Sklodowskej-Curie a jej manžela Pierra Curie. Záujem o pochopenie nového fyzikálneho javu nabral na intenzite a postupne sa zistilo, že žiarenie rádioaktívnych prvkov je sprevádzané aj ich chemickou premenou na iný prvok.  Ako by mohla vyzerať zjednodušená definícia rádioaktivity?…

Rozhovory o vesmíre

Relevance: 5%      Posted on: 29. apríla 2024

Nie, nie, nie. Nikto sa v tejto knihe nebude hádať o tom, či by sa Pluto malo stále považovať za planétu. V tom máme jasno. V mnohom však zatiaľ jasno nemáme. Ako presne vznikol Mesiac? Čo drží pokope galaxie? A aký veľký je vlastne vesmír? V ilustrovanej knihe rozhovorov hľadáme odpovede na tieto a mnohé ďalšie otázky. Vesmír nás fascinuje. Nielen nás dvoch, teda Norbiho Wernera a Samuela Kováčika, ale celé ľudstvo. A nielen teraz, ale od nepamäti. Preto sa o ňom radi rozprávame. Naše spoločné rozhovory vychádzajú online, rozhodli sme sa ich však aktualizovať, spojiť a doplniť obrázkami a…