19. mája 2024

Search Results for: Hviezdy

Results 11 - 20 of 61 Page 2 of 7
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Čo je to čierna diera?

Relevance: 19%      Posted on: 7. októbra 2018

(Otázka od Jaroslava z rubriky Opýtaj sa Vedátora) Celý život trávime v zajatí gravitácie Zeme. Keď vyskočíme, vzdialime sa tak na meter… a hneď sme späť tam, kde sme boli. Ako ťažké je gravitácii uniknúť, závisí od hmotnosti telesa, ktoré ju vytvára. Ak by ste napríklad úspešne pristáli na povrchu kométy a vyskočili od radosti, už by ste nikdy nedopadli späť. Na telesách ťažších než Zem je situácia opačná – je problém na nich vôbec stáť, nieto z nich ešte uniknúť. John Michell premýšľal ešte v roku 1783 (!) nad takouto otázkou: Môže byť hviezda tak hmotná, že z nej…

Koľko je súhvezdí?

Relevance: 19%      Posted on: 27. mája 2020

Ľudí oddávna fascinovala nočná obloha. Keďže v dávnych dobách svetelné znečistenie nepredstavovalo taký problém ako dnes, naši predkovia sa mohli kdekoľvek a kedykoľvek – najlepšie v noci – zahľadieť nahor a kochať sa.

Paralaxa

Relevance: 19%      Posted on: 17. júna 2020

Určite to poznáte. Dívate sa na nočnú oblohu a zrazu vidíte zažiariť rýcho vzplanúci objekt, ktorý ľudovo nazývame padajúcou hviezdou. V skutočnosti sa toto teleso volá meteor. Verím, že ste si nezabudli niečo zaželať, no zamýšľali ste sa aj nad tým, či vidíte rovnaké „padajúce hviezdy“ ako iný pozorovateľ? Odpoveď nieje jednoduchá. Za týmito svetelnými úkazmi v atmosfére stoja väčšinou materské telesá – kométy, či planétky (asteroidy). Občas však podobný úkaz môže vyvolať i kozmický odpad, ktorého je mimochom za hranicami našej atmosféry čoraz viac.

Tmavá hmota je jednou z najväčších záhad dnešnej fyziky

Relevance: 14%      Posted on: 4. októbra 2019

O čo ide? Vesmír nie je pevný ako skala, je dynamický. Ako sme za posledné desaťročia zistili, rozpína sa – a to dokonca stále rýchlejšie. Zároveň je plný hmoty (galaxií, medzigalaktického plynu, …) a žiarenia, ktoré sa navzájom ovplyvňujú. Keď pozorne sledujeme rozpínanie vesmíru a správanie objektov v ňom, dokážeme určiť jeho zloženie. Keď však výsledky porovnáme s tým, čo vidíme priamo, vôbec nesedia! Cez ďalekohľady vidíme supernovy, planéty, mesiace, horúci plyn, asteroidy, hviezdy a čoskoro snáď aj čierny diery. Keď si však všimneme, že ako sa hýbu a správajú, tak sa javí, že je tam 'toho' ešte oveľa viac.…

Ako funguje Slnko?

Relevance: 14%      Posted on: 5. februára 2020

Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?

Aké staré je Slnko?

Relevance: 14%      Posted on: 6. februára 2020

So životnosťou hviezd je to zložité. Niektoré sa dožijú len niekoľko miliónov rokov, niektoré až bilióny. To je rozdiel ako dni a tisícročia. Vek závisí od veľkosti hviezd, čím ťažšia, tým kratšie bude žiť.

Stĺpy stvorenia

Relevance: 14%      Posted on: 27. apríla 2020

Hubblov teleskop oslávil 30 narodeniny. Teda presnejšie, prešlo 30 rokov od začiatku jeho misie, počas ktorej nám priniesol mnohé z najslávnejších záberov ďalekých galaxií, hmlovín či, nepriamo, čiernych dier.

Hmlovina Orión

Relevance: 14%      Posted on: 28. apríla 2020

Hubblov teleskop hmlovinu Orión neobjavil. Je ju vidno aj voľným okom, so slabším ďalekohľadom dokonca rozoznáte jej rozmazaný tvar, ide o difúznu hmlovinu bez jasného tvaru. Špekuluje sa, že ju Majovia zahrnuli do svojho mýtu o stvorení sveta. Vraveli, že je plameň stvorenia obklopený dymom. Hmlovina Orión, nič nové na oblohe. Skvelú fotku hmloviny Orión dokáže spraviť aj amatérsky fotograf. Zdroj wiki. V niektorých oblastiach má teplotu vyššiu ako povrch Slnka. Je však oveľa redšia, pri rozmere 24 svetelných rokov váži len 2000-násobok jeho hmotnosti. Má pestré chemické zloženie, čo sa prejavuje aj na jej farebnosti. Zelenkavá farba astronómov dlho…

Znamienko krásy

Relevance: 14%      Posted on: 1. mája 2020

Znamienko krásy nie je meno ani jedného z objektov na zábere. Jeden sa volá NGC 4526 a druhý sa volá SN 1994D, preto som to chcel trochu obzvášniť.

Chémia? Netreba sa jej báť.

Relevance: 9%      Posted on: 10. decembra 2019

Veľa ľudí tvrdí, že má vyslovne strach z chemikálií. Je opodstatnený?

« Previous 1 2 3 4 5 … 7 Next »