19. mája 2024

Search Results for: 5

Results 781 - 790 of 826 Page 79 of 83
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Vedátor preplnil Progressbar

     Posted on: 26. septembra 2019

Poslednú zastávku prvej sezóny úspešnej série Vedatour sme ukončili na parádnom mieste – coworkingu Progressbar. Záujem ľudí nás (príjemne) zaskočil, obsadili sa všetky miesta, časť ľudí dokonca musela sedieť na stoloch! Prvú prednášku si nachystala biologička Evka Zahradníková, porozpráva o domestikácii rastlín. https://www.youtube.com/watch?v=MPdCHxlfaEI Po nej sa predstavil Norbert Werner, v prednáške rozprával o zložení vesmíru a neznámej hmote, ktorá sa v ňom nachádza. Norbertova prednáška. Poslednú prednášku prvej sezóny si zobral na starosti zakladateľ Vedátora, Samuel Kováčik. Témou bol počet rozmerov vesmíru – prečo si myslíme, že by mohlo existovať viac rozmerov, než dokážeme vidieť? https://www.youtube.com/watch?v=_CEhDP7YxLs Na záver prvej sezóny by som sa chcel poďakovať…

Prvočísla

     Posted on: 26. septembra 2019

Práca matematikov je zvyčajne veľmi abstraktná (a komplikovaná). Keď sa napríklad opýtate svojho obľúbeného kamaráta matematika, nad čím dnes premýšľal, pravdepodobne odvetí niečo v zmysle: „To sa ťažko vysvetľuje.“ (V horšom prípade vám odpovie, že nad: „Diferenciálnymi gradovanými symplektickými varietami*,“ alebo nejakou podobnou absurdne znejúcou pozoruhodnosťou.) V matematike sú však aj mnohé problémy, na ktorých pochopenie nie je nutné žiadne pokročilé štúdium – klasickým príkladom sú problémy týkajúce sa prvočísel. Treba však povedať, že zatiaľ čo na ich pochopenie netreba veľa, na ich vyriešenie nestačia niekedy ani tí najšikovnejší matematici. Vskutku, veľká časť nevyriešených problémov v matematike sa týka práve prvočísel.…

Náš Vedatour sa nezadržiteľne blíži

     Posted on: 26. septembra 2019

Lístky https://vedator.space/events/vedatour-v-satori-stage-2/ Tešíme sa na vás! Kamila Urban je post-doc výskumníčka na Ústave výskumu sociálnej komunikácie SAV v Bratislave a odborná asistentka na Institute vzdělávání a poradenství na ČZU v Prahe. Výskumne sa venuje vývinu metakognície a kognície od predškolského veku, autoregulovanému učeniu a intervenciám do vzdelávania. Unskilled and unaware of it? Ako na Dunningov-Krugerov efekt David Dunning a Justin Kruger v roku 1999 popísali jav, podľa ktorého ľudia s nedostatkom schopností v danej oblasti značne nadhodnocovali svoje výkony. Toto zistenie malo značný vplyv (nielen) na výskum vzdelávania. V poslednom desaťročí sa výskumníci a výskumníčky snažia nájsť intervenciu, vďaka ktorej…

Odkiaľ pochádzajú lakonické frázy?

     Posted on: 26. septembra 2019

Možno ste si už všimli grécky nápis Molon labe, ktorý mal niekto na tričku, vytetovaný alebo na nášivke. Často je doplnený štylizovanou gréckou helmou. Ani neviete (občas to nevie ani nositeľ toho nápisu) a boli ste vystavení humanitnému dvojkombu história + filozofia. Molon labe je najznámejšia z lakonických fráz. Lakonické frázy pochádzajú zo starovekého Grécka, oblasti Lakónie, s najvýznamnejším mestom Spartou. Toto pomenovanie začali ako prví používať Aténčania. Sparťania totiž na rozdiel od ostatných mestských štátov trénovali boj a vojenské disciplíny a na rétoriku, filozofiu a podobné kratochvíle im neostával čas. Tomu sa prispôsobilo aj ich úsečné, priamočiare a aj…

Keď sever nie je severom

     Posted on: 26. septembra 2019

Akiste ste už videli notoricky známy obrázok ilustrujúci magnetické pole Zeme, kde obrovský tyčový magnet beží naprieč celou Zemou a vytvára jej magnetické pole. Je pravda, že magnetické pole Zeme sa veľmi ponáša na magnetické pole tyčového magnetu, no jeho podstata je úplne odlišná. Aby sme pochopili, ako magnetické pole Zeme vzniká, musíme si povedať niečo málo o zemskom jadre. Zemské jadro pozostáva z pevného vnútorného a kvapalného vonkajšieho jadra. Obe sú tvorené prevažne kovmi, takže sú elektricky vodivé. Magnetické pole Zeme vzniká v súčinnosti dvoch procesov. Keďže je jadro vodivé, tečú ním prúdy, no a prúdy okolo seba vytvárajú…

Klimatická zmena a manažovanie rizika

     Posted on: 25. septembra 2019

Pôvodne som sem chcel dať iba obrázok s popisom, že dnes štrajkujem – a nič nenapíšem. Posledné mesiace však sledujem vášnivé diskusie a chcel by som povedať pár vecí. Nenapíšem však nič vedecké – som teoretický fyzik, nie klimatológ, hodnotenie klimatickej situácie nechávam na odborníkov. Ako Vedátor však často sledujem argumenty ľudí a premýšľam nad tým, ako rozmýšľajú o rôznych témach; jednou zo snáh tohto projektu je posúvať diskusiu racionálnym smerom. Takže, poďme na to. Milí klimaskeptici, často vás sledujem v diskusiách o klíme. Vyberáte meteorologické stanice, kde sa posledné roky ochladzuje a pýtate sa: „A čo toto?“ Tvrdíte, že…

Ruské domestikované líšky

     Posted on: 25. septembra 2019

Pes je najlepší priateľ človeka – za týmto účelom sme ho domestikovali. Kedy k domestikácii psov došlo, nevieme veľmi presne (pred 6 až 14 tisíc rokmi) a rovnako nevieme úplne presne, ako dlho tento proces trval. S týmto úzko súvisiacu otázku, teda že za koľko generácií spravíme z divého zvieraťa domáce, sa rozhodol otestovať sovietsky zoológ Dimitrij Baljajev. Postup experimentu bol jednoduchý – zobral populáciu líšok, nechal ich sa rozmnožiť a potomstvo rozdelil na tri kategórie. Kategória III boli líšky, ktoré sa vôbec nesprávali prítulne – útočili na experimentátorov, resp. sa ich báli. V kategórii II boli líšky, čo sa…

Počítačové simulácie posúvajú hranice poznania sveta

     Posted on: 25. septembra 2019

Keď sa opýtate fyzika, že ako sme na tom s poznaním sveta, povie, že vieme takmer všetko – poznáme Einsteinovu teóriu relativity, ktorá opisuje vesmír a objekty v ňom, a poznáme tzv. štandardný model, ktorý opisuje správanie hmoty. Nevieme, čo sa deje v jadrách čiernych dier, alebo ako vznikol vesmír – no fyzike sveta okolo nás rozumieme naozaj veľmi dobre. Presnejšie, poznáme dané rovnice. Žiaľ, je to iba polovica príbehu – poznať rovnice nestačí, treba ich vedieť aj riešiť. Obľúbený príklad je predpoveď zatmení Slnka verzus predpoveď počasia. Kým tie zatmenia vieme predpovedať na storočia dopredu, či zajtra zaprší je…

Magický nápoj ouzo

     Posted on: 24. septembra 2019

Na vedeckej konferencii v Grécku bola večera pre rečníkov. Ako sa na pohostinnosť domácich patrí, začala sa miestnou frndžalicou. Do pohárov nám naliali číry nápoj. Začal som študovať etiketu, nerozumel som takmer ničomu, okrem nápisu 40 %. Keď som znova zdvihol zrak, všetci okolo mňa mali zrazu v pohári mliečno-biely nápoj. „Ok,“ povedal som si, „asi sa to riedi s grepovým džúsom.“ Začal som ho po stole hľadať, keď sa ma niekto opýtal, či do toho nechcem vodu. Prikývol som a na moje prekvapenie, aj môj nápoj zafarbila voda nabielo. Asi je vám jasné, že stôl teoretických fyzikov takéto niečo…

Čakanie na veľký triumf astrofyziky

     Posted on: 4. augusta 2019

Za posledné roky astrofyzika v očiach verejnosti jednoznačne bodovala. Noviny po celom svete písali o objave gravitačných vĺn či prvej fotke čiernej diery, ostatné oblasti fyziky mohli iba ticho závidieť. Túto oblasť čaká, pravdepodobne už čoskoro, ďalší fenomenálny úspech. Pamätám si, ako sme sa autobusom vracali z dovolenky v Chorvátsku. Zastavili sme na odpočívadle bez pumpy, vodič chcel niečo skontrolovať. Bolo niečo po polnoci, väčšina z nás už spala, no aj tak sme využili možnosť sa ísť trochu ponaťahovať. A oplatilo sa – čakala nás tá najjasnejšia hviezdna obloha, akú väčšina z nás kedy videla. (Na Slovensku si za poriadnou…

« Previous 76 77 78 79 80 81 82 83 Next »