20. mája 2024

Search Results for: 5

Results 791 - 800 of 826 Page 80 of 83
Results per-page: 10 | 20 | 50 | 100

Pri akej teplote sa uvaríte?

     Posted on: 1. augusta 2019

Posledné dni vám je asi pomerne teplo. Vaše telo sa snaží brániť všetkými dostupnými prostriedkami: potíte sa a zhlboka dýchate, okrem toho snáď pijete dosť vody a vyhľadávate tieň. Neexistuje presná teplota vzduchu, ktorá by znamenala smrť. Závisí od ďalších faktorov, ako dĺžka expozície, vlhkosť, ktoré zvyšujú tepelnú vodivosť, či fyzická zdatnosť jednotlivca. Veľmi hrubý údaj však hovorí, že 10 minút vo veľmi vlhkom 60˚C vzduchu znamená pre bežného človeka smrť. [1] (Smrť z tepla však nemusí nastať len nárazovo, bežne ide o dlhšiu expozíciu v menej drastických podmienkach.) Ideálna telesná teplota je okolo 37˚C. Ak sa táto hodnota navýši…

Pohoda 2019

     Posted on: 2. júla 2019

Na Pohode sa môžete okrem skvelej hudby, priateľov a dobrého jedla tešiť aj na ďalšiu parádnu vec – vedu! Slovenskí a zahraniční vedci vám pútavou formou predstavia zaujímavosti, na ktoré pri skúmaní sveta narazili. Môžete sa tešiť na pestrú kombináciu impozantných experimentov, prednášok a workshopov. Všetky prednášky a aktivity si postupne predstavíme na stene eventu. Nájdete nás v stane Sporka Science & Magic, tešíme sa na vás! Piatok 09:00 Jozef Beňuška: Pohodová fyzika (Zábavné pokusy)09:55 Tomáš Eichler: Čo sa s vami deje počas spánku? (Prednáška)10:45 Ako vidieť neviditeľné: vyrobte si vlastnú hmlovú komoru (Workshop)11:40 Prof. Branislav Sitár: Čo nám priniesli…

Vedátorské tričká

     Posted on: 1. júla 2019

Pred pár mesiacmi sme si dali spraviť zopár tričiek, prevažne šli ako poďakovanie rečníkom na Vedatour a ďalším ľuďom, ktorí nám s niečim pomohli. Dosť ľudí sa ma na ne pýtalo, a tak sme sa rozhodli spraviť druhú dávku – väčšiu! Máš hviezdne maniere? Dokopy máme tri rôzne verzie (viď prvá fotka): 1. Jednoduché veľké Vedátorské "V". (Unisex strih, už len niektoré veľkosti – informujte sa dopredu) 2. Pre milovníkov nočnej oblohy: ‚‚Mám hviezdne maniere.‘‘ (Dočasne fuč!) 3. Vynovená verzia trička z prvej várky. Hviezdy svietia aj cez deň, no vidíte ich len v noci. Toto tričko je biele a…

Vedatour v Trenčíne

     Posted on: 13. júna 2019

Siedme pokračovanie večerných besied o vede so slovenskými vedcami a vedkyňami - Vedatour - sa uskutočnilo vo veľmi príjemnom prostredí kaviarne Coffee Sheep v centre Trenčína. Po mesačnej prestávke si dvadsiatka účastníkov vypočula, už tradične, tri prednášky z veľmi rôznorodých oblastí vedy. Prvým prednášajúcim bol Michal Chovanec zo Žilinskej univerzity. Michal sa venuje strojovému učeniu a divákom okrem základného fungovania neurónových sietí porozprával o niekoľkých aplikáciách tejto modernej technológie. Predpovedanie toku červených krviniek, program hranúci hru Go alebo robot nasledujúci čiaru. Druhou rečníčkou bola Dominika Fričová z Mayo Clinic v Jacksonville. Vo svojom výskume sa zaoberá výskumom Parkinsonovej choroby a…

Je jadrová energia bezpečná?

     Posted on: 9. júna 2019

Jadrové technológie dnes patria k tým najvýznamnejším vôbec. Sú súčasťou medicínskych pomôcok a rôznych zariadení, produkujú asi desatinu elektrickej energie, štáty sa dlhé roky predbiehali v jadrovom zbrojení.  Kým pri bežných aplikáciach (napr. v medicíne) sú vnímané takmer výlučne pozitívne, pri jadrových zbraniach a jadrových elektrárňach zhoda nepanuje. Jadrové zbrane sú schopné obrovskej deštrukcie; mnohí argumentujú, že tým viedli k mieru – nikto nechce začať vojnu s nejasným koncom. Oponenti zas tvrdia, že stačí len málo a nejaký blázon rozpúta globálny konflikt stlačením gombíka. K tomuto sa nechám vyjadriť Geopolitika_sk, my sa pozrieme na jadrové elektrárne.  Myslím si, že pohľad mnohých…

Štyri jadrové havárie, ktoré by ste mali poznať

     Posted on: 8. júna 2019

Keď obhajca jadrovej energetiky vymenuje všetky jej pozitíva, prihlási sa o slovo oponent a povie: ‚‚Nechceme ďalší Černobyľ!‘‘ To je jasné, kto by chcel? Obhajca pripomenie, že išlo o zlý dizajn, chyby operátorov a zlyhanie Sovietskeho režimu, ktorému viac šlo o renomé než o ľudské životy. Na to buchne oponent po stole a povie: ‚‚A čo Fukušima alebo Three mile Island? A čo Jaslovské Bohunice?!?‘‘ Rozumieť jadrovej energetike vyžaduje o.i. aj dobré porozumenie problémov, ktoré pri nej nastali – minimálne aby sme vedeli odhadnúť, či sa ešte môžu opakovať. Na klasifikáciu jadrových ‘udalostí’ existuje medzinárodná stupnica INES (International Nuclear and…

Prírodný jadrový reaktor

     Posted on: 8. júna 2019

Oxymoron? Nie, len jedna z mnohých fascinujúcich vecí, ktoré sa naozaj stali. V oblasti Oklo v africkom štáte Gabon kedysi prebiehal prírodnými procesmi moderovaný štiepny cyklus. Fungovalo to takto: V Oklo sa nachádza ložisko uránu, ktorý je rádioaktívny a stabilizuje sa vyžarovaním neutrónov. Neutróny emitované pri rádioaktívnom rozpade sú za normálnych okolností príliš rýchle na to, aby sa dokázali zachytiť v jadre a spôsobiť jeho rozštiepenie. V elektrárňach sa preto na udržanie reakcie spomaľujú tzv. moderátormi. Dobrým moderátorom je tá najbežnejšia látka, voda. Uránové ložisko v Oklo sa zároveň nachádzalo na mieste, ktoré bolo zaplavované. Voda spomalila neutróny a tie…

Aký je rozdiel medzi atómovou bombou a elektrárňou?

     Posted on: 7. júna 2019

Viete, prečo je atómová energia taká výbušná? Ide o dve kľúčové veci. Po prvé, atómové jadrá sa skladajú z protónov a neutrónov, ich presný počet určuje, či je atóm stabilný alebo nie. Po druhé, keď sa jadro rozpadne, vyletia z neho neutróny, ktoré môžu naraziť do nejakého stabilného jadra a spraviť z neho nestabilné.  Napríklad rozpad uránu-235 je jednoduchá investičná matematika. Vložíte jeden neutrón a vyletia tri. Postup zopakujete a máte ich 9, 27, 81, 243 … . Úspešne ste spustili reťazovú reakciu, každý jej krok uvoľňuje okrem neutrónov aj malé množstvo energie, výsledný súčet je enormný.  Toto je scenár,…

Ako rádioaktivitou meriame čas?

     Posted on: 7. júna 2019

Predpovedať, kedy sa rozpadne jedno rádioaktívne jadro je nemožné, proces je náhodný. Predpovedať, za aký čas sa rozpadne časť z veľkého množstva jadier je ľahké, a takáto predpoveď je veľmi presná. To nám umožňuje použiť rádioaktívny rozpad na meranie času.  Asi najznámejšie je tzv. rádiouhlíkové datovanie. Jadro uhlíka bežne obsahuje 6 protónov a 6 neutrónov – takýto uhlík sa nazýva C12, kde 12 je súčet počtu protónov a neutrónov. Okrem C12 sa v prírode vyskytuje aj izotop uhlíka s jedným neutrónom navyše, C13, ktorý je stabilný, a rádioaktívny izotop s dvoma neutrónmi navyše, C14 alebo rádiouhlík.  (Typická vzorka uhlíka obsahuje…

Prečo svietia reaktory namodro?

     Posted on: 7. júna 2019

Keď pracovala Marie Curie s rádioaktívnymi látkami, všimla si občasné záblesky modrého svetla. Nebola prvá, ktorá niečo také videla, a rovnako nebola prvá, ktorá nad tým mávla rukou. Aj keď teoretickú predpoveď takéhoto efektu vyslovil koncom 19. storočia Oliver Heaviside, prvý si nad vec poriadne sadol Pavel Čerenkov (Па́вел Черенко́в). V roku 1934 skúmal (iné) žiarenie uránových solí, sem-tam si pritom všimol záblesky modrého svetla. Prišlo mu to ako zaujímavá vec a tak k problému prizval Igora Tamma a Ilya Franka. Museli mu byť vďační, o 24 rokov ich za tento výskum čakala Nobelova cena.  Prečo rádioaktivita spôsobuje záblesky modrého…

« Previous 77 78 79 80 81 82 83 Next »