O vesmíre, prírode a vôbec
Na tejto stránke asi nikoho neprekvapí informácia, že srdce v našom tele plní funkciu pumpy, vďaka ktorej cirkuluje krv a s ňou kyslík, živiny a teplo. Tak isto ani to, že v čase stresu alebo zvýšenej aktivity srdce tlčie oveľa rýchlejšie, ako v pokoji. Okrem toho, že to dáva dobrý zmysel – naše svaly potrebujú viac živín na svoju činnosť – s tým má skúsenosť každý, kto bežal na autobus alebo nadával na schodoch na pokazený výťah.
Možno to o mne viete, možno nie – rád behávam a keď nebežím, tak aspoň kráčam. Týždenne zabehnem tak 40-60 kilometrov, v priemere spravím 15 tisíc krokov denne. Ľudia mi občas vravia, že je to extrém. Odhliadnuc od to, že nie je – sú ľudia, čo prejdú oveľa viac – je podľa mňa oveľa väčší extrém, ak niekto nekráča prakticky vôbec.
V rámci skúmania genetickej rozmanitosti vodného rastlinstva pozbierali výskumníci v Austrálii vzorky rastliny Posidonia australis, oceňte prosím jej meno. Vzorky brali z rôznych miest Žraločej zátoky, chceli skúmať …
Dnes je Deň fascinácie rastlinami a myslím teda, že aj ideálna príležitosť prediskutovať vesmírnu novinku: z mesačnej pôdy konečne vyrástli rastliny!
Dýchať vieme všetci. Teda, aspoň si to myslíme. Dýchať správne je umenie. Podľa Jamesa Nestora však ide o umenie zabudnuté, ktoré začíname pomocou vedy znovuobjavovať. Nestor …
Je príjemné, že rok 2021 nebol len o koronakríze, aj keď sa o výskume vírusu, vakcín aj liekov napísalo mnoho vedeckých článkov. Nie je to však jediná téma. Aký progres nastal v umelej inteligencii? Akú stopu zavetrila časticová fyzika? A čo prepísalo históriu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Majú mimozemšťania sex? Toto nie je bulvár, ale prekvapivo zložitá otázka. Zoolog Arik Kershenbaum sa snaží uhádnuť, ako môže vyzerať život na iných planétach.
Základy nášho sveta sú pretkané symbiózou. Zoberte si len taký uhlíkový cyklus. Rastliny produkujú kyslík a potrebujú oxid uhličitý. Živočíchy potrebujú kyslík a produkujú oxid uhličitý. Nejde však o vedomú spoluprácu. Málokto z nás vydychuje vzduch s myšlienkou, že tým ide ukojiť potreby rastlín. My produkujeme to, čo chcú oni a naopak.
U zvierat všeobecne platí, že letci sú rýchlejší ako bežci a bežci zas rýchlejší ako plavci. Najrýchlejšie zviera by sme teda mali hľadať medzi letcami. Natrafiť môžete na rôzne výsledky, avšak najrýchlejší letec, ktorý bol zdokumentovaný vedeckou štúdiou, je sokol lovecký, ktorý dosahuje 58m/s. To však v prípade, že sa vrhá strmhlav dolu a v zrýchlení mu pomáha aj gravitácia. Zo zvierat, ktoré nepredvádzajú takéto kaskadérske kúsky a lietajú viac horizontálne sú pravdepodobne najrýchlejšie dážďovníky alebo netopiere druhu Tadarida brasiliensis (30-40m/s). U bežcov sú výsledky jednoznačnejšie a jasne vyhráva gepard (25m/s).
Keď som nedávno pred piatou ráno vybiehal na Baranec v Západných tatrách, snažil som sa nemyslieť na stále čerstvú správu o útoku medveďa. Pred pár však dňami sa medvede osmelili aj v Žiarskej doline a tak som si povedal, že možno by sa zišlo mať niečo viac, než len roľničku na odplašenie.
