Prvá (takmer) mesačná rastlinka
Dnes je Deň fascinácie rastlinami a myslím teda, že aj ideálna príležitosť prediskutovať vesmírnu novinku: z mesačnej pôdy konečne vyrástli rastliny!
O vesmíre, prírode a vôbec
Dnes je Deň fascinácie rastlinami a myslím teda, že aj ideálna príležitosť prediskutovať vesmírnu novinku: z mesačnej pôdy konečne vyrástli rastliny!
Dýchať vieme všetci. Teda, aspoň si to myslíme. Dýchať správne je umenie. Podľa Jamesa Nestora však ide o umenie zabudnuté, ktoré začíname pomocou vedy znovuobjavovať. Nestor …
Je príjemné, že rok 2021 nebol len o koronakríze, aj keď sa o výskume vírusu, vakcín aj liekov napísalo mnoho vedeckých článkov. Nie je to však jediná téma. Aký progres nastal v umelej inteligencii? Akú stopu zavetrila časticová fyzika? A čo prepísalo históriu? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Majú mimozemšťania sex? Toto nie je bulvár, ale prekvapivo zložitá otázka. Zoolog Arik Kershenbaum sa snaží uhádnuť, ako môže vyzerať život na iných planétach.
Základy nášho sveta sú pretkané symbiózou. Zoberte si len taký uhlíkový cyklus. Rastliny produkujú kyslík a potrebujú oxid uhličitý. Živočíchy potrebujú kyslík a produkujú oxid uhličitý. Nejde však o vedomú spoluprácu. Málokto z nás vydychuje vzduch s myšlienkou, že tým ide ukojiť potreby rastlín. My produkujeme to, čo chcú oni a naopak.
U zvierat všeobecne platí, že letci sú rýchlejší ako bežci a bežci zas rýchlejší ako plavci. Najrýchlejšie zviera by sme teda mali hľadať medzi letcami. Natrafiť môžete na rôzne výsledky, avšak najrýchlejší letec, ktorý bol zdokumentovaný vedeckou štúdiou, je sokol lovecký, ktorý dosahuje 58m/s. To však v prípade, že sa vrhá strmhlav dolu a v zrýchlení mu pomáha aj gravitácia. Zo zvierat, ktoré nepredvádzajú takéto kaskadérske kúsky a lietajú viac horizontálne sú pravdepodobne najrýchlejšie dážďovníky alebo netopiere druhu Tadarida brasiliensis (30-40m/s). U bežcov sú výsledky jednoznačnejšie a jasne vyhráva gepard (25m/s).
Keď som nedávno pred piatou ráno vybiehal na Baranec v Západných tatrách, snažil som sa nemyslieť na stále čerstvú správu o útoku medveďa. Pred pár však dňami sa medvede osmelili aj v Žiarskej doline a tak som si povedal, že možno by sa zišlo mať niečo viac, než len roľničku na odplašenie.
„V človeku je jeden klinec železa.“ Takúto skvelú vetu som nedávno čítal v jednej knihe. Neviem, čo s touto informáciou spravíte, no myslím, že si ju budete pamätať dlho.
Mnohé vojenské historky znejú ako výmysel a legendy. Niektoré z nich sú však skutočné a majú svoje vedecké vysvetlenie. Prečo niektorým vojakom v noci svietili rany? Zhoršujú prilby poranenia hlavy? A prečo už nepíšu astronauti voskovkami? O tom všetkom diskutuje Jozef, Samuel a Thibir.
Lisa Feldman Barrett je jednou z najvýznamnejších vedkýň v oblasti mozgu a mysle, jej vyše 160 odborných prác bolo citovaných 66 000 krát. To len aby sme si hneď v úvode vyjasnili, že ide o vedkyňu najvyššej triedy.