Vesmír je nebezpečný, špeciálne, ak do neho cestujeme. Niekedy si však vesmír príde po nás. Áno, pozerám sa na vás, dinosaury. Myslíme si, že nie sme ďaleko od stavu, kedy budeme schopní hrozbu asteroidu či kométy smerujúcej na Zem odvrátiť.
Asteroid či kométa sú špecifický typ hrozby – jedná veľká delová guľa. Síce ničivá, ale jedna a tým pádom kontrolovateľná. Čo však veľa malých častíc, niečo ako výstrel z brokovnice? Každá z nich nevinná, dokopy však majú zničujúci potenciál.
Po príklady nemusíme chodiť ďaleko – silná slnečná erupcia môže vyvolať geomagnetickú búrku, ktorá dokáže poničiť elektrické zariadenia. To môže v princípe ohroziť ľudí, masového vymierania sa však báť nemusíme. Slnko začne byť nebezpečné v posledných štádiách svojho života, na to si však pár miliárd rokov počkáme.
Čo tak supernova? Ak by ako supernova skončilo Slnko, boli by to ľahké počty. Zo Slnka však supernova nebude, na to nemá hmotnosť. Do hry vstupuje viac parametrov a v konečnom dôsledku skončí ako supernova menej ako percento hviezd. Našťastie. Aj vzdialená supernova totiž môžu napáchať veľké škody.
Čo sa môže diať naznačuje výskum masového vymierania z konca obdobia devónu. Ionizujúce gama žiarenie z blízkej supernovy spôsobilo narušenie ozónovej vrstvy, ktorá sa potom obnovovala asi 100 000 rokov. Bez ozónovej vrstvy boli pozemské organizmy vystavované silnému UV žiareniu, ktoré postupne život na planéte hubilo.
Supernova sama osebe teda nezabíjala, otvorila však dvere inému zabijakovi. Treba dodať, že nie je isté, či ozónovú vrstvu poškodila supernova, mohlo ísť aj o klimatické procesy. Kandidátov na menšie vymieranie spôsobené supernovou je však viacero.
Za blízke supernovy sa považujú také, ktoré sú do vzdialenosti 300 parsekov, teda asi 1000 svetelných rokov. Naozaj nebezpečné, teda také, ktoré by zničili polovicu ozónovej vrstvy, sú len do vzdialenosti 8 parsekov. Známi kandidáti na supernovu sú však oveľa ďalej: IK Pegasi 46 parsekov, Spica 80 parsekov a Alpha Lupi až 141 parsekov.
Keď tieto supernovy buchnú, bude to parádny pohľad – javí sa však, že bezpečný. Len veľmi blízke supernovy vedia ohroziť biosféru, no také sa vyskytujú len raz za pár stámiliónov rokov. Niečo také tak v dohľadnej dobe nehrozí, aj práve teraz sa podozrivo správajúci Betelgeuse je dosť ďaleko. Je príjemné si môcť zo zoznamu existenčných ohrození niečo vyškrtnúť.
PS: Na hrubý odhad počtu supernov vo vzdialenosti menšej ako D je jednoduchý vzorec: odhadovaný počet je (D/10 parsekov)^3 za miliardu rokov. Teda napríklad do vzdialenosti 20 parsekov to je 2^3, teda 8, supernov.
Obr (časť): Encyklopedia Britannica