27. septembra 2020

Vedátorský podcast 37 – Kométy, asteroidy, meteoridy a bolidy

Pri „padajúcej hviezde“ si mnohí prajú šťastie. Kométy, asteroidy či meteoridy sa síce vedia postarať o krásne divadlo na nočnej oblohe, vedia však aj priniesť obrovské nešťastie. Čo sú vlastne kométy zač a koľko majú chvostov? Aký je rozdiel medzi meteorom, meteoritom a meteoridom? Čo majú spoločné Perseidy, ktoré spestrujú letnú oblohu s jednou z najväčších hrozieb pre ľudstvo? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Dva chvosty kométy

Z celého sveta dostávame nové a nádherné zábery kométy Neowise. Najprv to boli fotky so svietiacimi oblakmi, potom fotky z rôznych miest a známych kultúrnych pamiatok a teraz, keď už kométu vidíme aj uprostred noci, pribúdajú detailné zábery. Niekoho tak mohol čakať šok – kométe nemá chvost jeden, ale dva.

Vedátorský podcast 32 – Hľadanie mimozemského života II: Život v slnečnej sústave

Mimozemský život v našej slnečnej sústave si spájame hlavne s Marsom, tam sa nám ho však zatiaľ nepodarilo nájsť. Povrch Marsu ale zďaleka nie je jediné miesto vhodné pre život, dokonca to nie je ani najlepší kandidát. Kde všade by v slnečnej sústave mohol v minulosti podľa vedy existovať život a kde by mohol, s trochou šťastia, existovať aj dnes? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.

Slepé uličky vedy: Éter

Zvuk je pomerne ľahko pochopiteľný jav, ide o vlnenie šíriace sa prostredím – napríklad vzduchom. Tlak a ďalšie fyzikálne veličiny sa vychýlia zo svojej zvyčajnej hodnoty a tento „vzruch“ sa potom šíri ďalej ako vlna. Je preto prirodzené očakávať, že i svetlo bude mať podobnú podstatu. V akom prostredí sa však šíri? Čo je pre svetlo tým, čím je vzduch pre zvuk? Keďže sme takú vec nepoznali, dali sme jej meno éter.

Slepé uličky vedy: Kozmografické mystérium

V 16. storočí sa v európskych učených kruhoch začali šíriť myšlienky heliocentrizmu – učenia o tom, že centrálnym telesom v našej sústave je (namiesto Zeme) Slnko. Táto nová [1] predstava mala prirodzene množstvo nepriateľov a tak jej prívrženci museli dlho bojovať, aby ju presadili. Jedným z takýchto bojovníkov bol aj Johannes Kepler, astronóm (a tiež matematik a astrológ), ktorý zohral kľúčovú úlohu pri zrode modernej vedy. Na základe precíznych pozorovaní Tycha Braheho totiž sformuloval tri známe zákony o pohybe planetárnych telies.

Objavili sme tmavú hmotu?

Hviezdy, planéty, asteroidy, medzihviezdy plyn a čierne diery – toto všetko tvorí len malý zlomok hmoty v našom vesmíre. Zbytok tvorí niečo, čoho nedokážeme vidieť, vidíme len gravitačné pôsobenie, voláme to „tmavá hmota“. Tmavá hmota má svoje odtlačky v reliktovom žiarení, tichom šume vesmíru, ktoré sa v ňom šíri doteraz. Stimulovala tvorbu galaxií, drží ich pokope, spôsobuje gravitačné šošovkovanie.

Paralaxa

Určite to poznáte. Dívate sa na nočnú oblohu a zrazu vidíte zažiariť rýcho vzplanúci objekt, ktorý ľudovo nazývame padajúcou hviezdou. V skutočnosti sa toto teleso volá meteor. Verím, že ste si nezabudli niečo zaželať, no zamýšľali ste sa aj nad tým, či vidíte rovnaké „padajúce hviezdy“ ako iný pozorovateľ? Odpoveď nieje jednoduchá. Za týmito svetelnými úkazmi v atmosfére stoja väčšinou materské telesá – kométy, či planétky (asteroidy). Občas však podobný úkaz môže vyvolať i kozmický odpad, ktorého je mimochom za hranicami našej atmosféry čoraz viac.