V roku 2014 sa do kín dostal film Interstellar. O rok neskôr vyšiel vo vedeckom časopise Klasická a kvantová gravitácia článok Gravitačné šošovkovanie rotujúcimi čiernymi dierami v astrofyzike a vo filme Interstellar. Článok vzišiel z práce na filme, v ktorom chceli autori čo najvernejšie zobraziť čiernu dieru. Keď neskôr systém teleskopov Event Horizon publikoval výsledky pozorovania čiernej diery, výsledný obrázok veľmi dobre zodpovedal filmovej vizualizácii (po zarotovaní a zohľadnení rozlíšenia). Ide len o jeden z príkladov súčasného trendu, keď je to zábavný priemysel, ktorý posúva vpred vedu a technológie.
Teda, píšem „súčasného trendu“, ale o príklady z histórie nie je núdza. Leonardo da Vinci získal inšpiráciu pre viaceré svoje vynálezy, ako aj znalosti perspektívy, pri práci divadelného producenta, kde sa venoval stavbe kulís a príprave praktických efektov. Ešte predtým, v starovekom Grécku a helenistickom období, boli divadlá dôležitou súčasťou života a zdrojom objavov – napríklad Herón z Alexandrie konštruoval mechanické automaty ako spievajúce vtáky a dokonca prvý parný stroj. Podobne, v zlatom veku islamu, boli rôzne praktické triky populárnou palácovou kratochvíľou a jeden z ich tvorcov, Al Džazárí, sa nazýva otcom robotiky. Ďalšie príklady by sa našli v iných kútoch sveta a historických obdobiach.
Ak sa vrátime späť do súčasnosti, jednou z najhodnotnejších firiem na svete je Nvidia, ktorá začala výrobou grafických kariet, kde technické výzvy prichádzali z oblasti počítačových hier. Grafické procesorové jednotky, ktoré boli výsledkom tohto vývoja, dnes poháňajú superpočítače pre fyzikálne simulácie a umelú inteligenciu.
No a keď už sme pri umelej inteligencii – tá bola predmetom ostatných Nobelových cien za fyziku aj chémiu. Jeden z laureátov chemickej ceny, Demis Hassabis, však nie je typický chemik. V mladosti hrával súťažne šach a ďalšie stolové hry, neskôr študoval informatiku a pracoval ako vývojár videohier. Až potom začal kariéru v oblasti umelej inteligencie, kde prvé demonštrácie technológií spoločnosti DeepMind boli opäť v oblasti hier ako Space Invaders a Go. Až potom sa pustil do predpovedania štruktúry proteínov.
Veľa sa popísalo o negatívnych stránkach zábavného priemyslu, ale vidíme, že aj takáto práca môže viesť k zaujímavým a dôležitým výsledkom. Nakoniec, nie je to lepšie ako keď pokroky prichádzajú z vývoja zbraní? Zábava je dôležitou súčasťou spoločnosti a točia sa v nej veľké peniaze. Avšak, čo niektorí považujú za prejav dekadencie, je pre iných príležitosťou pre kreativitu a priestorom pre realizáciu vízií a veľkých projektov. Často totiž nejde o to, na čom ľudia pracujú, ale ako pracujú – a aj v zábave je možné prejaviť vlastnosti, ktoré sú predpokladom kvalitnej vedy.
[Lukáš]