1. októbra 2022

Konferencia nie je dovolenka. Ale aj tak stojí za to.

Po týždni som sa vrátil z vedeckej konferencie na Korfu. Celý jej názov som by si musel googliť, všetci v komunite to volajú jednoducho „Korfu“; každému z fachu je jasné, kde sa vidíte. Už som o tom písal pred rokom, no pokojne sa rád zopakujem – nech ľudia vidia, prečo sú takéto akcie pre vedu dôležité a že aj keď som sa trochu opálil, rozhodne to nebola dovolenka.

Objaviť niečo nové

„Radi objavujeme niečo nové!“ Taký je opis vedeckej práce, ktorý občas zaznie. Niečo podobné mi minule v diskusii povedal aj Norbert Werner. Potom spresnil svoju odpoveď, keď som sa spýtal, že prečo skúma práve vesmír – však niečo nové sa dozviem, aj keď otvorím na náhodnej strane telefónny zoznam. Najkrajšiu časť svojej odpovede mi doplnil až po skončení diskusie: „Cez vesmír sa človek dotýka nekonečna.“

David Epstein: Range

Keď sa povie expert, koho si predstavíte? Asi človeka, ktorý je špičkou v úzko špecializovanom odbore. Majú encyklopedické znalosti aj skúsenosti, svojou oblasti rozumejú do úplných detailov. A niekedy aj klapky na očiach.

Vedci nie sú krížovkári

Sedeli sme za stolom asi desiati. Objednávali sme si len kofolu a hranolky, no keďže sme sa rozprávali pár hodín, účet postupne narastal. Keď prišlo platenie, všetci vytiahli drobáky, hodili ich na stôl a otočili sa na mňa: „Ty to spočítaj, veď študuješ fyziku.“ Síce som už vtedy vedel počítať viacrozmerné integrály a hľadať vlastné hodnoty matíc, no sčítavanie viac ako piatich čísiel som za posledný rok nerobil asi ani raz.

Fejková veda: Predátorské časopisy

Ľudia sa učia oceniť kvalitné informácie. Nepodľahnúť nezmyslom môžu byť, bez preháňania, otázkou života a smrti. Ako zlatý štandard sa používajú vedecké štúdie. Je to fajn, no má to svoje úskalia. Sem-tam sa stane, že aj kvalitný časopis odpublikuje chybnú štúdiu. Dnes si však povieme niečo o časopisoch, pre ktorých je publikovanie nekvalitného výskumu základ biznisu.

Ako diskutujú experti?

Diskusia v televízii je pre divákov lákavá vec, niečo ako intelektuálnejšia forma gladiátorstva. Každému, kto v živote videl aspoň jednu politickú diskusiu musí byť jasné, že to možno nie je najlepší spôsob, ako sa dopracovať k pravde.

Vedci vedeli o koronavíruse dopredu!

O koronavíruse sme sa toho už dozvedeli mnoho. Jedna vec, ktorá mnohých stále máta, je, že ako vznikol. Preskočil na ľudí zo zvierat alebo unikol z laboratória? Je to dôležitá otázka – už len, aby sme vedeli, ako minimalizovať riziko ďalšej epidémie. Fantastický nadpis „Za koronavírus môže X“, nech už je X netopier z jaskyne alebo neopatrné laboratóriu určite obletí celý svet. Nás by však malo zaujímať niečo iné. Mohli sme o hrozbe koronavírusu vedieť dopredu?

Filozofia vedy

Ak zastavíte na ulici náhodného človeka a spýtate sa ho na názor na filozofiu vedy, pravdepodobne na vás vytreští oči a rýchlo prejde na opačnú stranu. Ak však máte šťastie a narazíte na niekoho, kto čo-to prečítal z populárno-vedeckej literatúry, s hrdosťou vám oznámi, že vedci hypotézy nepotvrdzujú, snažia sa ich len falzifikovať. A keď nejaká hypotéza dostatočne odoláva všetkých pokusom o vyvrátenie, začneme ju brať vážne.

Chceme ženy vo vede?

Áno! Ony tam už samozrejme sú, aj keď nie dostatočne zastúpená v každej oblasti. Prečo sa táto otázka musí opakovane riešiť? Veď veda deklaruje, že je otvorená všetkým šikovným a snaživým ľuďom, bez rozdielu v ich pohlaví, národnosti či sexuálnej orientácii.