O vesmíre, prírode a vôbec
Veda nie je len med lízať a k Nobelovej ceste vedia kľukatá cesta. A je to dobré, objavovania sveta je pestré. Ako môže človek dostať dobrý nápad vďaka pádu z bicykla? Prečo museli vedci ustúpiť Microsoftu? A čo sa stalo v Las Vegas a nezostalo tam? O tom všetkom diskutujú Jozef a Samuel.
Po týždni som sa vrátil z vedeckej konferencie na Korfu. Celý jej názov som by si musel googliť, všetci v komunite to volajú jednoducho „Korfu“; každému z fachu je jasné, kde sa vidíte. Už som o tom písal pred rokom, no pokojne sa rád zopakujem – nech ľudia vidia, prečo sú takéto akcie pre vedu dôležité a že aj keď som sa trochu opálil, rozhodne to nebola dovolenka.
„Radi objavujeme niečo nové!“ Taký je opis vedeckej práce, ktorý občas zaznie. Niečo podobné mi minule v diskusii povedal aj Norbert Werner. Potom spresnil svoju odpoveď, keď som sa spýtal, že prečo skúma práve vesmír – však niečo nové sa dozviem, aj keď otvorím na náhodnej strane telefónny zoznam. Najkrajšiu časť svojej odpovede mi doplnil až po skončení diskusie: „Cez vesmír sa človek dotýka nekonečna.“
Keď sa povie expert, koho si predstavíte? Asi človeka, ktorý je špičkou v úzko špecializovanom odbore. Majú encyklopedické znalosti aj skúsenosti, svojou oblasti rozumejú do úplných detailov. A niekedy aj klapky na očiach.
Občas niekto povie, že: „To nič neznamená, to je iba teória!“ Na to mu niekto iný povie, že aj Newtonova teória gravitácie je „len teória“, …
Sedeli sme za stolom asi desiati. Objednávali sme si len kofolu a hranolky, no keďže sme sa rozprávali pár hodín, účet postupne narastal. Keď prišlo platenie, všetci vytiahli drobáky, hodili ich na stôl a otočili sa na mňa: „Ty to spočítaj, veď študuješ fyziku.“ Síce som už vtedy vedel počítať viacrozmerné integrály a hľadať vlastné hodnoty matíc, no sčítavanie viac ako piatich čísiel som za posledný rok nerobil asi ani raz.
Ľudia sa učia oceniť kvalitné informácie. Nepodľahnúť nezmyslom môžu byť, bez preháňania, otázkou života a smrti. Ako zlatý štandard sa používajú vedecké štúdie. Je to fajn, no má to svoje úskalia. Sem-tam sa stane, že aj kvalitný časopis odpublikuje chybnú štúdiu. Dnes si však povieme niečo o časopisoch, pre ktorých je publikovanie nekvalitného výskumu základ biznisu.
Diskusia v televízii je pre divákov lákavá vec, niečo ako intelektuálnejšia forma gladiátorstva. Každému, kto v živote videl aspoň jednu politickú diskusiu musí byť jasné, že to možno nie je najlepší spôsob, ako sa dopracovať k pravde.
O koronavíruse sme sa toho už dozvedeli mnoho. Jedna vec, ktorá mnohých stále máta, je, že ako vznikol. Preskočil na ľudí zo zvierat alebo unikol z laboratória? Je to dôležitá otázka – už len, aby sme vedeli, ako minimalizovať riziko ďalšej epidémie. Fantastický nadpis „Za koronavírus môže X“, nech už je X netopier z jaskyne alebo neopatrné laboratóriu určite obletí celý svet. Nás by však malo zaujímať niečo iné. Mohli sme o hrozbe koronavírusu vedieť dopredu?
Ak zastavíte na ulici náhodného človeka a spýtate sa ho na názor na filozofiu vedy, pravdepodobne na vás vytreští oči a rýchlo prejde na opačnú stranu. Ak však máte šťastie a narazíte na niekoho, kto čo-to prečítal z populárno-vedeckej literatúry, s hrdosťou vám oznámi, že vedci hypotézy nepotvrdzujú, snažia sa ich len falzifikovať. A keď nejaká hypotéza dostatočne odoláva všetkých pokusom o vyvrátenie, začneme ju brať vážne.
