14. augusta 2022

Kip Thorne: The Science of Interstellar

Rovno sa priznám, že bežne nevyhľadávam knihy, ktoré vyjdú k niečomu, napríklad k filmu. Bojím sa, že ide len o snahu trochu zatriasť kasičkou. Preto som dlho obchádzal knihu The Science of Interstellar od Kipa Thorna, aj keď film Interstellar mám rád (áno, viem, má zvláštny záver). Keď som sa však dozvedel, že Thorne príde na Slovensku, knihu som si predsa len prečítal. Zistil som, že moje obavy neboli na mieste.

Jeden svet nestačí

Na meno Sean Carroll som narazil prvýkrát pri hľadaní učebnice k teórii relativity. Potom znova pri hľadaní pop-science kníh a potom znova pri hľadaní dobrého vedeckého podcastu. Sean Carrol si spravil meno v teoretickej fyzike najprv vďaka výskumu rozpínajúceho sa vesmíru a kozmologickej konštanty, dnes sa venuje základom kvantovej fyziky. A presne o tom je jeho kniha Something deeply hidden.

Kde je hranica vesmíru?

Richard Branson je jedným z miliardárov, ktorí sa rozhodli svoje zarobené peniaze investovať do vesmíru. Teda presnejšie, k cestám do neho. Raketoplán Unity ho vyniesol do výšky 85 kilometrov a média to opísali za hranicu vesmíru. Je toto označenie presné?

Supernová

Krabia hmlovina je tutovo jedna z najkrajších hmlovín, ktoré poznáme. Prvýkrát ju v roku 1731 identifikoval angličan John Bevis, sranda však začala začiatkom 20. storočia. V tej dobe sa v astronómii využívala stále relatívne nová technológia – fotografia. Zábery spravené niekoľko rokov po sebe ukázali niečo nečakané, Krabia hmlovina sa rozpína!

Rozhovory o vesmíre 5 – Vesmír plný exoplanét

V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom a Marekom Skarkom. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú o exoplanétach, ktorých výskum sa Marek zaoberá. Čo sú to exoplanéty? Koľko ich vo vesmíre je? A ako presne ich dokážeme skúmať? O tom všetkom diskutujú Marek, Norbi a Samuel.

Padne nám na hlavu čínska raketa?

Asi ste si všimli, že znovu prebiehajú vesmírne preteky. Jedným z najvýraznejších účastníkov je Čína, ktorá nedávno úspešne vyslala sondu na Mars a teraz plánuje napríklad vlastnú vesmírnu stanicu Tiangong, družicu skúmajúci Jupiter čvesmírny teleskop Xuntian, ktorý by mal predčiť Hubblov vesmírny teleskop.

Prvý strom na Marse

Misia Perserverence láme jeden rekord za druhým. Po prvom úspešnom lete malej helikoptéry Ingenuity prišiel ďalší úspech. Experiment MOXIE úspešne na Marse vyrobil kyslík. Za hodinu vyprodukoval vyše 5 gramov kyslíka, čo by dospelému človeku stačilo asi na 10 minút. Pri plnom výkone dokáže za hodinu vyprodukovať až 12 gramov kyslíka, asi ako jeden veľký strom.