12. októbra 2024
zvuk vo vesmire

Zvuk vo vesmíre

Fanúšikovia klasických sci-fi hororov určite poznajú známu hlášku – In space, no one can hear you scream. Vo voľnom kozmickom priestore sa zvuk nemôže šíriť, keďže hustota molekúl je tu veľmi nízka. Oveľa prajnejším prostredím pre šírenie akustickej vlny je atmosféra Zeme. Ako ďaleko nás bude počuť keď zakričíme, ako rýchlo a s akým skrelesním sa správa dostane k adresátovi – to všetko ovplyvňujú vlastnosti média, teda vzduchu (napr. teplota, hustota, tlak a chemické zloženie). Ako stúpame atmosférou Zeme, znižuje sa hustota molekúl vzduchu, čo pre zvuk znamená postupné zoslabenie až úplný zánik. 

Mimo planéty Zem tiež poznáme miesta, kde sa môže šíriť zvuk špecifickým spôsobom. V extrémnom prípade by sme mohli povedať, že na Merkúre, ktorý nemá takmer žiadnu atmosféru sa šíri mechanické vlnenie formou seizmických vibrácií. 

Ak by sme disponovali super schopnosťou prežiť v extrémnych podmienkach, zvuk by sme mohli počuť napríklad na Venuši. V hustej atmosfére by ľudské hlasivky vibrovali pomalšie, čo by znížilo tón reči, avšak zvuk sa tu šíri rýchlejšie ako na Zemi. V roku 1982 sa sonde Venera podarilo zachytiť zvuk prúdenia vetra a pristátia na povrch. Dáta sa použili pre odhad rýchlosti vetra [1].

Atmosféra Marsu je naopak veľmi riedka, čo spôsobuje nižšiu hlasitosť. Zároveň, chemické zloženie atmosféry je zodpovedné za pohltenie vysokých tónov. Niektoré piskľavé zvuky (napr. spev vtákov) by na Marse takmer vôbec nebolo počuť [2].

Každá planéta predstavuje unikátne zvukové prostredie. Sluch na Zemi žijúcich tvorov sa teda vyvinul do veľmi špecifických podmienok a zohráva v živote dôležitú úlohu, napr. pri komunikácií, orientácií alebo upozornení pred nebezpečenstvom. 

V súvislosti so zvukom vo vesmíre sa občas stretávame s technikou sonifikácie, teda prevodu dát do akustickej podoby. Známy je prelet sondy spoločnej misie BepiColombo v blízkosti Venuše, ktorá zachytila zmeny magnetického poľa spôsobené solárnym vetrom [3].

[Jakub, ISTA]

Poznámka na záver: Nie vždy však bol vesmír taký riedky ako dnes. Predpokladáme, že po veľkom tresku bol vesmír dostatočne hustý aby sa v ňom mohlo šíriť mechanické vlnenie. Je však diskutabilné v tomto prípade hovoriť o zvuku, keďže toto vlnenie mohlo byť mimo počuteľného rozsahu. Zároveň, vesmír nie je úplne prázdny, nachádza sa v ňom veľmi riedka plazma. Bežným uchom by ste zvuk v nej nepočuli, no astronómovia jeho vlastnosti skúmajú často.

[1] Acoustic Measurements of the Wind Velocity at the VENERA-13 and VENERA-14 Landing Sites – NASA/ADS
[2] Sounds of Mars – NASA Mars
[3] ESA – Sights and sounds of a Venus flyby

Pridaj komentár