O vesmíre, prírode a vôbec
Čierna smrť bola zatiaľ najhoršia pandémia v histórii ľudstva, zahynulo počas nej 75-200 miliónov ľudí. To znie samo osebe desivo, treba si však pripomenúť, že v rokoch 1347–1351, kedy prebiehala, žilo na planéte okolo 350 miliónov ľudí. Čierna smrť tak vyhubila tretinu až polovicu populácie.
Keď sa antropologičky Margaret Meadovej študent opýtal, čo považuje za prvý znak civilizácie, očakával ako odpoveď nejaké nástroje, náboženské figúrky či nádoby. Meadová však mala inú odpoveď: „Prvým znak civilizácie je zahojená stehenná kosť.“
Existuje taká zvláštna veta. Nerobím si presné štatistiky, ale mám pocit, že je nepravdivá takmer vždy, keď ju niekto použije. Znie takto: „Všetci sú rovnakí.“ Nezávisí od kontextu, či už ide o náboženstvo, vzdelanie, profesiu či rodové vlastnosti. Asi vždy ide o preháňanie.
„No ty vole,“ povedal mladý stážista a vstal od počítača, „máme problém.“ Na Zem sa rúti asteroid, takmer určite nás zasiahne a zásah takmer určite znamená katastrofu globálneho rozmeru. Nastane šok, nastane panika, nastane hystéria. Potom niekoho napadne: „A nevieme s tým niečo spraviť?“
Skončila mi karanténa, spolu s ňou aj tatinovi a tak som ho na otočku hodil z Liptova do Bratislavy. Cestou späť som sa zastavil na pumpe, kým som čapoval benzín, obišli ma dvaja motorkári. Čierne oblečenie, prilby pod pazuchou a šatka nikdy. Vravím si, že pekne nezodpovedné. Dotankoval som, zaplatil a zaparkoval o pár metrov ďalej, potreboval som odpísať na jednu správ.
Pred americkým kongresom vystúpila 10. októbra 1990 Nayirah, mladá kuvajtská nemocničná sestrička, ktorá opísala, ako vtrhlo iracké vojsko do pôrodnice a vybralo deti z inkubátorov.
