O vesmíre, prírode a vôbec
Svet je zložitý a rada, ktorú dostávame je, že si máme nájsť odbnorníka, ktorý nejakej jeho časti rozumie a od neho si máme nechať poradiť. Ako však takúto autoritu identifikovať? Za experta sa totiž dnes môže označiť prakticky hocikto.
„Prosím ťa, bude zajtra pršať?“
Anička otvorí stránku SHMÚ, klikne na model Aladin a povie: „Áno, bude.“
Boris sa pozrie na dno hrnčeka, premieša čajová lístky a povie: „Áno, bude.“
Obaja vám dali tú istú odpoveď, no kým Anička vás prinúti zmeniť opačkové plány, Boris ťažko.
Udial sa zvláštny moment – veľká časť národa sledovala jeden matematický výpočet. A že veru bolo na čo pozerať. Pôvodne som to chcel odignorovať, predsa len, celé video bolo volaním po pozornosti. Potom som si však povedal, že prevažuje verejný záujem, video je natoľko poučné, že si istú pozornosť zaslúži. Nedozvieme sa síce nič nové o matematike ako takej, ako skôr o tom, ako ľahko sa dá s matematikou zavádzať a manipulovať.
Posledné, čo potrebuje Einsteinova teória relativity, je ďalší dôkaz. A predsa, spozorujeme hviezdu ako oblieta čiernu dieru veľmi špecifickým spôsobom a mierne nadšene zvoláme: „Prešla ďalším testom!“ Je to v poriadku, vo vede ďalší dôkaz nikdy nezaškodí. V diskusii však môže.
Traduje sa taký Einsteinov citát: „Ak to nevieš vysvetliť šesťročnému dieťaťu, asi tomu nerozumieš dobre.“ Osobne to veľmi nemám rád, v ľuďoch to vzbudzuje dojem, že ak niečomu nerozumejú, tak je to chyba toho, čo im to vysvetlil. Zároveň tým klesajú nároky na porozumenie – kvantová fyzika sa možno dá prerozprávať veľmi zjednodušene, no môže tým zaniknúť jej esencia.
Sean Caroll, výborný teoretický fyzik, popularizátor fyziky a zároveň občasný hráč pokru vravieva, že bežne ľudia rozlišujú len tri pravdepodobnosti: 0%, 50% a 100%; alebo ľudovo povedané: nikdy, občas a vždy. Ako to však už v živote chodí, prehnané zjednodušovanie škodí.
Keď som videl, ako sa nedávno po amerických internetoch šíril hoax, že sneh v Texase je falošný a ide o sprisahanie vlády – neviem, nerozumiem tomu, nepýtajte sa ma na detaily – tak som sa len uchechtol. To sa predsa u nás stať nemôže. Podobne, ako k nám prenikla západná móda a hudobný vkus, k nám však prenikol aj tento nezmysel.
„Niekde medzi Zemou a Marsom, krúži po eliptickej orbite čínska čajová súprava. Presvedčte ma o opaku!“ Áno, viem, znie to absurdne. No mnohí ľudia takúto formu „argumentácie“ bežne používajú.
Úvod môžem skrátiť: pandémia COVID-19 už trvá vyše rok, vyžiadala si 2.7 milióna obetí, u mnohých má dlhotrvajúce následky, protiopatrenia napáchali veľké škody na ekonomike a celé nám to už všeobecne pomerne lezie krkom.
„Muž vypil dva litre mlieka, nasledujúci deň mal dopravnú nehodu.“ Predstavte si, že by ste sa dozvedeli takúto správu. Čo by ste z nej vyvodili? Bola to len náhoda? Alebo bol medzi týmito javmi nejaký súvis?
