O vesmíre, prírode a vôbec
Kráčate si po chodníku, na chvíľu sa zamyslíte a zastavíte … keď tu zrazu cez chodník preletí auto. Minie vás sotva o meter, vodič dostal šmyk. Nebyť zamyslenia, skončili by ste pod kolesami. „Wow, to som mal šťastie!“ pomyslíte si. Nemal však rovnaké šťastie aj človek, ktorý išiel po chodníku hodinu pred vami a absolútne nič povšimnutiahodného sa nestalo?
Jedna z vecí, ktorú sa ľudia – snáď – za ostatný rok priučili je, že exponenciálny rast vie byť šialene rýchly. Exponenciálne rastúci počet prípadov nakazených testoval promptnosť našich reakcií. Ľudí tak možno prekvapí, že exponenciálny rast vie byť aj veľmi pomalý.
Poslednú dobu nás zužujú dlhé vlny horúčav a suchá a ľudia sa tak prirodzene pýtajú: „Za to dnešné horko môže klimatická zmena?“ Klimatológovia majú určite sto chutí povedať, že áno, ale … má to svoje ale.
Pásy v autách zachránia ročne desaťtisíce životov. Nenosenie pásov je spolu s prekračovaním povolenej rýchlosti a pitím alkoholu v top trojke príčin úmrtí počas dopravných nehôd. Možno vás teda prekvapí, že pred pár desaťročiami proti nim niektorí ľudia hlasne protestovali.
Jedným z pozitív aktuálnej koronasituácie je, že máme možnosť prevetrať svoje štatistické schopnosti. Používame matematiku tak, aby nám situáciu objasnila, alebo sa nás ňou niekto snaží manipulovať? Zachytil som tri prípady nesprávneho použitia matematiky a štatistických analýz. Ich vysvetlenie by mohlo byť poučné.
Predstavte si, že na minci práve padol trikrát po sebe vrch. Ako podľa vás dopadne štvrtý hod? Ak ste odpovedali, že: „Asi padne spodok,“ tak sa dopúšťate známe omylu gamblera.
Európsky parlament schválil zavedenie covidových pasov a hneď sa objavili komentáre: „Včera to bol hoax a dnes je to realita!“ Takéto vyjadrenia som posledné dni videl často. Snažia sa vzbudiť dojem, že vlády či médiá pred rokom tvrdili, že nič ako covid pasy nikdy nebude. Alternatívne média však pred tým varovali a hľa, ich varovanie sa naplnilo.
Keď Sovietsky zväz informoval o jadrovej havárii v Černobyle, promptne vyšla aj správa, ktorá pripomenula, že svoje problémy s jadrovou energiou predsa mali aj v Amerike. Asi je jasné, že to v daný moment nikoho nezaujímalo. A rovnako je jasné, prečo aj tak takúto správu vydali – aby odviedli pozornosť od problému, ktorý sa im vymkol spod kontroly a ktorý sa snažili v očiach verejnosti relativizovať.
Keď som prišiel na výskumný inštitút v Dubline, tak ma čakal šok – trochu som zmenil oblasť výskumu a veľa vecí som nepoznal. Bál som sa, že čo si ľudia pomyslia, ak sa o mojej nevedomosti dozvedia. Nepošlú ma hneď domov?
Táto otázka dnes máta mnohých. Sme z toho vonku alebo ide len o prestávku? Predvídať je ťažké, špeciálne budúcnosť. Keď na Slovensku skončila prvá vln(k)a a prišlo pokojné leto, mnohí varovali pred prílišným optimizmom a avizoli druhú vlnu – a tá naozaj prišla. Ako to mohli vedieť? A vieme rovnako predvídať ďalšiu vlnu aj teraz?
