O vesmíre, prírode a vôbec
Tá vec na mojom prste sa volá oximeter a ako asi tušíte, meria nasýtenie krvi kyslíkom. Ako vidíte, aj napriek rúšku na tvári som blízko maximálnej hodnote, oveľa väčšie výkyvy som dosiahol napríklad pohybom alebo dlhým rozprávaním.
Čierna smrť bola zatiaľ najhoršia pandémia v histórii ľudstva, zahynulo počas nej 75-200 miliónov ľudí. To znie samo osebe desivo, treba si však pripomenúť, že v rokoch 1347–1351, kedy prebiehala, žilo na planéte okolo 350 miliónov ľudí. Čierna smrť tak vyhubila tretinu až polovicu populácie.
V súčasnosti sa vedie diskusia o tom, či voči ochoreniu COVID-19 vzniká dlhodobá imunita a akú dlhú dobu je človek imúnny voči opakovanej infekcii. Prednedávnom na túto tému vyšiel veľmi dobrý preprint, článok [1] od vedcov z nemocnice Mt. Sinai v New Yorku. Pokúsim sa tento článok rozobrať a jednoducho vysvetliť, na čo sa kolegom z Mt. Sinai podarilo prísť, čo to pre nás znamená, či je možná reinfekcia a tak ďalej. Ako sa našťastie ukázalo, nemusíme prepisovať učebnice imunológie.
Keď sa antropologičky Margaret Meadovej študent opýtal, čo považuje za prvý znak civilizácie, očakával ako odpoveď nejaké nástroje, náboženské figúrky či nádoby. Meadová však mala inú odpoveď: „Prvým znak civilizácie je zahojená stehenná kosť.“
Takúto výčitku si môžete prečítať prakticky pod každým príspevkom, kde média informujú o aktuálnych počtoch ľudí nakazených koronavírusom. A keď nie toto, tak: „Koľko o tom ešte budete písať? Nikoho to nezaujíma!“ Malo by.
Vírus je pár desiatok až stoviek kópií proteínov, ktoré obaľujú genóm. Niektoré, ako napr. koronavírusy, majú ešte aj lipidickú membránu, ktorá im poskytuje ďalšiu ochranu. …
Matematické modely aktuálne rozhodujú, či dostanú krajiny plošné domáce väzenie, ako obmedzia pohyb obyvateľov a kedy začnú otvárať hranice so susednými krajinami. Jozef teda diskutuje so Samuelom o tom, ako tieto modely vznikajú, čo sú ich silné a slabé stránky a akú úlohu pri epidémiach zohrávajú superšíritelia chorôb.
Šíri sa nebezpečná myšlianka. Pred koronavírusom nás vraj nechránia opatrenia, rúška a disciplína, ale haploskupiny. Pozrime sa, prečo to tak nie je.
Existujú dva druhy testov na koronavírus. Rýchlotesty, ktoré sú prakticky pomalé a pomalé laboratérne testy, ktoré su prekvapivo rýchle, no technicky náročnejšie.
Priebeh koronavírusu z pohľadu nakazeného slovenského vedca. Text publikujeme s varovaním a bez úprav.
