Vedátorský podcast 27 – Hľadanie mimozemského života I: Čo je to život?
Hľadanie mimozemského života je téma, ktorá sa nedá vtesnať do jedného podcastu – preto sme sa jej rozhodli venovať pravidelnú sériu. Prvý diel sa nemôže …
O vesmíre, prírode a vôbec
Fyzika
Hľadanie mimozemského života je téma, ktorá sa nedá vtesnať do jedného podcastu – preto sme sa jej rozhodli venovať pravidelnú sériu. Prvý diel sa nemôže …
Nedeľa, 17. mája 2020, niečo málo o tretej hodine popoludní. Obyvatelia malého provinčného tureckého mesta Tire vysedávajú na verandách aby si v kľude, a najmä v tieni prístreškov vychutnali svoj obľúbený popoludňajší čaj. Niečo je však inak, ako zvyklo byť v tomto období neskorej jari v minulosti. Už od skorého rána sa ortuť v teplomere rýchlo „šplhá“ stále vyššie a vyššie, aby neskôr popoludní dosiahla závratným 44,5 °C (deň predtým bolo 43,9 °C). Takto vysoké teploty v máji nie sú dokonca ani pre Turecko obvyklé. Extrémne vysoké denné teploty vzduchu sa naprieč celou Európu dnes vyskytujú 3-krát až 4-krát častejšie ako pred 40 rokmi, a zďaleka sa to nedeje len na starom kontinente.
Vo vesmíre je toľko hviezd, že sa dá len ťažko uveriť tomu, že by tu okrem nás nikto nebol. Na druhej strane, aj keď sa snažíme, mimozemský život sa nám ešte nepodarilo nájsť. O tom, prečo je to tak, diskutuje Jozef a Samuel.
Čo by ste povedali o človeku, ktorý za svoju najšťastnejšiu myšlinku označí predstavu robotníka padajúceho zo strechy? Neuveríte, ale jeden takýto človek dokonca dostal Nobelovu cenu, aj keď za trochu inú myšlienku. Volal sa Albert Einstein.
Je pomerne veľký nesúlad medzi tým, koľko čiernych dier vidíme a koľko vieme, že by malo existovať. Prirodzene nás to veľmi netankuje, lebo hľadanie čiernych dier je tak náročné, že si prajeme aby to bolo iba ako hľadanie ihly v kope sena. Ihla totiž nie je neviditeľná a kopa sena je oveľa menšia, než okolný vesmír.
Skočiť z metrovej výšky je nič. Spadneme z výšky troch metrov a môžeme si v lepšom prípade vytknúť členok. Pri páde z desiatich metrov už hrozí smrť, od tridsiatich metroch je prakticky istá. Ako teda mohol niekto prežiť pád z výšky niekoľkých kilometrov? O fyzike pádu a známych prípadoch, čo ho prežili, sa rozpráva Jozef so Samuelom.
Teória strún je jedna z najznámejších myšlienok vo fyzike, na ktorých sa aktuálne pracuje. Čo sú to vlastne tie struny a aký majú súvis so svetom okolo nás? V čom sú superstruny lepšie ako obyčajné struny a koľkorozmerný vesmír potrebujú k svojej existencii? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Newton naštartoval modernú fyziku svojim zákonom sily. Ten hovorí, že zrýchlenie telesa je úmerné súčtu síl, ktoré na neho pôsobia. Ak poznáte všetky sily, viete spočítať ako bude teleso zrýchľovať a teda ako sa bude meniť jeho rýchlosť a poloha. Hodíte kameň z veže a ak správne započítate gravitačnú a odporovú silu, viete vyrátať, kde dopadne.
O využitie Hubblovho teleskopu môže požiadať hocikto. Výzvy sa vypisujú zhruba raz za rok a ako asi tušíte – konkurencia je vysoká, príležitosť dostane len zlomok projektov. Niektoré veci sa však nedajú plánovať rok dopredu, zaujímavý jav sa môže objaviť nečakane a tak zhruba 10% kapacity spadá do tzv. riaditeľskej rezervy. Keď sa napríklad objaví supernova, pridelí riaditeľ časť tejto kapacity inštitútu, ktorý ju chce sledovať. Hneď počas prvých rokov riadneho fungovania teleskopu sa však rozhodol vtedajší riaditeľ Robert Williams využiť veľkú časť svojej rezervy na prázdno.