27. decembra 2024

Ľudovít Ódor: Rýchlokurz geniality

Chcel by som vidieť ten moment, keď pán Ódor prišiel do vydavateľstva a povedal, že má takú novú knihu, no je trochu dlhá – má asi 650 strán. O čom je? O všeličom: od dôchodkového sporenia, cez teóriu relativity, základy výpočtovej techniky až po pozitívne nastavenie mysle. A ešte má vtipné ilustrácie.

O kvantovej mechanike, previazaní a Nobelovej cene

Kvantová mechanika dostala svoje definitívne kontúry koncom dvadsiatych rokov dvadsiateho storočia. Ľudí, ktorí na nej vtedy pracovali, viedla veľmi konkrétna experimentálna motivácia – zákony klasickej fyziky aplikované na mikroskopické objekty nedávali žiadny zmysel a viedli k hlúpostiam. Atómy nemali byť stabilné, zo žiaroviek malo vychádzať nekonečné množstvo smrtiaceho ultrafialového žiarenia a podobne. Tieto problémy kvantová mechanika vyriešila a svet chvíľu dával zmysel.

O tepe, behaní a deriváciach

Na tejto stránke asi nikoho neprekvapí informácia, že srdce v našom tele plní funkciu pumpy, vďaka ktorej cirkuluje krv a s ňou kyslík, živiny a teplo. Tak isto ani to, že v čase stresu alebo zvýšenej aktivity srdce tlčie oveľa rýchlejšie, ako v pokoji. Okrem toho, že to dáva dobrý zmysel – naše svaly potrebujú viac živín na svoju činnosť – s tým má skúsenosť každý, kto bežal na autobus alebo nadával na schodoch na pokazený výťah.

Earendel: (možno) najstarši známa hviezda vo vesmíre

Tesne pred začatím pozorovaní Webbovým teleskop si ten Hubblov stihol uchmatnúť ďalší rekord. Ako sme zistili, pozoroval – možno – najstaršiu známe hviezdu. Existovala asi 900 miliónov rokov po Veľkom tresku a za bežných okolností by ju nebolo vidno. Mali sme však šťastie, medzi ňou a nami sa nachádza silná gravitačná šošovka, ktorá nám ju na oblohe zosilnila.

Rok 1926 vo vede

Včera zomrela kráľovná Alžbeta II., najdlhšie vládnuca panovníčka britskej monarchie. Narodila sa v roku 1926, človeku sa až ťažko predstavuje, ako dávno to bolo. Jednoduchý príklad: v tomto roku bolo ľudstvo časovo bližšie k potvrdeniu existencie atómov (rok 1905) než k objavu štruktúry DNA (rok 1953).

Mýlil sa Einstein?

Predstavy ľudstva o tom, ako funguje vesmír, vznikali od počiatku vekov. Na exaktnosti nabrali asi pred storočím, keď Albert Einstein sformuloval svoju teóriu gravitácie. Tá opisuje gravitačnú silu ako prejav zakriveného časopriestoru. Vraví sa, že nahradil teóriu od Newtonova, no možno je presnejšie povedať, že ju rozšíril – keďže Newtonova teória je súčasťou tej Einsteinovej.