O vesmíre, prírode a vôbec
Niektoré hry sú zaujímavé, aj keď nemajú hráčov – dokážu sa hrať samé. Jedna taká sa zrodila v hlave matematika Johna Conwaya a prekonala všetky očakávania. Ako môže jednoduchosť viesť k zložitosti? Môže život existovať na štvorčekovom papieri? A čo nás učí o živote skutočnom?
Možno ste už počuli o ľuďoch, ktorí vedia v hlave za malú chvíľku vynásobiť obrovské čísla, pamätajú si číslo pí na desaťtisíce miest, alebo vám vedia do pár sekúnd povedať, v ktorý deň v týždni ste sa narodili. Zatiaľ čo tie prvé dve schopnosti sú dosť ťažko nadobudnuteľné, to posledné sa dá celkom jednoducho naučiť.
Jedným z menej známych výsledkov Johna Conwaya je výsledok, ktorý hovorí, že ak majú ľudia slobodnú vôľu, tak majú aj elektróny slobodnú vôľu, výsledok sa preto volá Free Will Theorem. Čo ale vlastne hovorí?
Nikdy neviete povedať, kvôli čomu si vás ľudia budú pamätať. Tak to je aj s nedávno zosnulým matematikom Johnom Conwayom, ktorého napriek jeho mimoriadne plodnej kariére najviac ľudí pozná cez jednoduchú „hru”, ktorú vymyslel. Ide o Hru života (anglicky Game of Life).
V sobotu nás opustil významný anglický matematik John Horton Conway. Vo veku 82 rokov zomrel v New Jersey na následky COVID-19. Pre svet matematiky i vedy všeobecne je to veľká strata. Conway stál hneď za niekoľkými veľkými matematickými objavmi a bol tiež inšpiráciou pre mnohých ďalších matematikov. Stojí za to si pripomenúť aspoň niektoré z jeho objavov.
