Robert Sapolsky: Biológia a ľudské správanie – neurologický pôvod individuality

Písať recenzie na anglické audiokurzy je zvláštna disciplína, cieľová skupina je takmer neexistujúca. No aj tak, niektoré kurzy sa mi páčia natoľko, že ako poďakovanie za obrovský intelekt, ktorý bol do nich vložený, sa chcem (okrem platenie) poďakovať aj tým, že o nich rozšírim povedomie ďalej.

Je rozdiel medzi popularizačno-vedeckou knihou a kurzom. Kniha bežne rozoberá rôzne exemplárne príklady a analyzuje ich kontext a súvislosti. Od prvých kapitol vás autor zásobuje „wow“ momentmi. (Audio)kurzy sú iné, najprv sa dlho venujete základom a potom „wow“ začne nabiehať až postupne, o to je však intenzívnejšie.

Sapolsky vo svojom rozoberá ľudské správanie – od úrovne biochémie, šírenia vzruchov v mozgu, formovania pamäte až cez výchovu, kultúru a vplyv prostredia. Od úplných základov až po najaktuálnejšie aplikácie.

Prečo sú agresívnejší muži než ženy? Prečo sú u niektorých zvierat samičky a samčekovia takí rozdielni? Prečo pochádzajú monoteistické náboženstvá z púšte a polyteistické z džungle? Prečo sa pod vplyvom alkoholu či drog správame inak? Čo spôsobí, že sa niekto vrhne do horiaceho domu a začne z neho vyťahovať ľudí? Prečo si niekedy pomáhame a niekedy ubližujeme?

Kniha je prepletená zaujímavý príkladmi. Sapolsky bol súčasťou výskumu opíc a čo čert nechcel, v blízkosti si niekto postavil hotel za ktorý začal vyhadzovať odpad – zlatá baňa pre opice. Čo to spôsobilo? Opice mali zrazu prebytok kalórii čo viedlo k zvýšeniu agresivity (napriek tomu, že niektorí tvrdia, že agresivita vychádza z hmotných nedostatkov). Týkalo sa to najmä nespoločenských opíc, ktoré namiesto vzájomného hýčkania a vyberania blšiek bežali dva kilometre ďaleko, len aby sa mohli na skládke pobiť s inou skupinou.

Tu však príbeh nekončí. Na smetisku sa rozšírila tuberkulóza a všetky bitkychtivé a nespoločenské opice z pozorovanej skupiny umreli – a z preživších členov skupiny sa zrazu stala mierumilovná hippie skupinka. Keď sa k nimi aj oveľa neskôr pridala nová agresívna opica, do pár mesiacov skrotla. Záver vás asi neprekvapí – okolie formuje naše správanie. Viac však ako napríklad gény?

Sapolsky dokazuje, že áno. Gény či hormóny síce zintenzívňujú rôzne formy správania, no bežne ich nevyvolávajú (aj keď, samozrejme, existujú výnimky). Ak máte napríklad genetické predispozície k agresivite, v správnom prostredí sa vôbec neprejavia. Väčšina násilníkov sú muži (kvôli testosterónu), no nie všetci muži sú nasilní (kvôli výchove a prostrediu). Počas prednášok sa rozoberú veľmi podrobne mnohé príklady, pričom sa kladie veľký dôraz na oddelenie korelácie a kauzálnosti a na porovnanie významu rôznych vplyvov. Faktorov ovplyvňujúcich správanie je totiž veľa, zavážia však rôzne.

Vo výsledku ide o výborný kurz, podaný veľmi príjemným a informatívnym spôsobom. Ak vás téma správania zaujíma na úrovni biológie, nemáte o čom váhať.

[Samuel]

Audiokurz som mal cez Audible. Ak preferujete knihy, nie je problém, Robert Sapolsky: Chování, Biologie člověka v dobrém i zlém.

Mne to výborne nadväzovalo na a dopĺňalo podobný audiokorz Stephen Nowicki: Biológia, veda života.