23. septembra 2020

Paralaxa

Určite to poznáte. Dívate sa na nočnú oblohu a zrazu vidíte zažiariť rýcho vzplanúci objekt, ktorý ľudovo nazývame padajúcou hviezdou. V skutočnosti sa toto teleso volá meteor. Verím, že ste si nezabudli niečo zaželať, no zamýšľali ste sa aj nad tým, či vidíte rovnaké „padajúce hviezdy“ ako iný pozorovateľ? Odpoveď nieje jednoduchá. Za týmito svetelnými úkazmi v atmosfére stoja väčšinou materské telesá – kométy, či planétky (asteroidy). Občas však podobný úkaz môže vyvolať i kozmický odpad, ktorého je mimochom za hranicami našej atmosféry čoraz viac.

Prečo strácame hviezdy?

Neželaný fenomén zvaný svetelné znečistenie bojuje o prvú priečku medzi poprednými problémami astronómov, astrofotografov, či pozorovateľov. Tento neželaný úkaz však negatívne neovplyvňuje len vedecký výskum, či kvalitu pozorovaní, ale i každodenný život nás ľudí.

Koľko je súhvezdí?

Ľudí oddávna fascinovala nočná obloha. Keďže v dávnych dobách svetelné znečistenie nepredstavovalo taký problém ako dnes, naši predkovia sa mohli kdekoľvek a kedykoľvek – najlepšie v noci – zahľadieť nahor a kochať sa.

Ako funguje Slnko?

Každú sekundu Slnko vyžiari energiu na úrovni 90 miliárd megaton TNT, teda 384 yottawattov. Táto hodnota sa počas života Slnka mení, no stále sú to podobne šialené hodnoty. Odkiaľ Slnko čerpá túto energiu, ktorá v konečnom dôsledku poháňa aj (takmer) všetok život na našej planéte?

Ako ďaleko je Slnko?

Slnko je ďaleko. Našťastie, ináč by nás upieklo. Merkúr je vzdialený menej, než polovicu našej vzdialenosti a cez deň máva na rovníku cez 400˚C, to by sme asi nechceli. My sme od Slnka vzdialený okolo 150 miliónov kilometrov (čo je 8 svetelných minút). Ako sme sa to dozvedeli?