O vesmíre, prírode a vôbec
Keď sa antropologičky Margaret Meadovej študent opýtal, čo považuje za prvý znak civilizácie, očakával ako odpoveď nejaké nástroje, náboženské figúrky či nádoby. Meadová však mala inú odpoveď: „Prvým znak civilizácie je zahojená stehenná kosť.“
Na prelome tisícročí vybral Clayov matematický inštitút na základe rozhodnutia odborníkov 7 dôležitých problémov a za vyriešenie ľubovoľného z nich ponúkol odmenu milión dolárov. Každé …
Máloktorá udalosť by tak zmenila smerovanie ľudstva, ako signál od vzdialenej mimozemskej civilizácie. Práve preto sa už dlhé desaťročie snažíme takúto komunikáciu zachytiť. Na akej …
Jednou zo šiestich otvorených Miléniových úloh, za ktorých úspešné vyriešenie vyplatí Clayov matematický inštitút odmenu milión dolárov, je takzvaná Hodgeova domnienka. Často sa o nej hovorí, že je z uvedených problémov najťažšia na vysvetlenie — to nás však samozrejme v písaní tohoto príspevku nezastaví 🙂 o to viac, keď pri tom môžeme použiť pekné obrázky. Hor sa teda do toho!
Asi mizivé percento z nás malo šancu vidieť ľudský mozog. Napriek tomu, máme aspoň hrubú predstavu ako vyzerá. Len si skúste chytiť hlavu, priložte si ruky z bokov alebo na čelo a na zátylok. Medzi vašimi rukami sa nachádza ohromná masa buniek, ktorá svojou dychberúcou zložitosťou tvorí všetko okolo vás. Každý jeden dotyk, zvuk alebo obraz, každá jedna myšlienka alebo emócia – všetko vytvárajú zložité spojenia medzi miliardami neurónov vo vašom mozgu.
Pred 75 rokmi boli vojensky použité jediné dve atómové bomby v histórii ľudstva. Zhodenie bômb na mestá Nagasaki a Hirošima viedlo ku kapitulácii Japonska v Druhej svetovej vojne. Čo týmto udalostiam predchádzalo na politickej a vedeckej scéne? Aký je fyzikálny princíp jadrovej energie a čo spraví s mestom výbuch atómovej bomby? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Na prvý pohľad sa môže zdať, že tieto otázky možno zodpovedať pomerne jednoducho, no opak je pravdou. To, do akej hlbokej minulosti musíme siahnuť, závisí predovšetkým od toho, ako si zadefinujeme, čo je to vlastne písmo.
Čo má spoločné pošta, CIA, James Bond, Batman a Juhoafrická armáda? Dozviete sa v tomto príspevku. Odkedy sa začali padáky používať aj na iné účely …
V roku 2002 vyberali čitatelia Physics World najkrajší pokus v histórii fyziky. Víťazom sa stal dvojštrbinový experiment, o ktorom legendárny Richard Feynman povedal, že ukrýva najväčšie tajomstvo kvantovej fyziky. Čo je podstatou tohto pokusu a ako nám jeho výsledky odhalujú záhadné fungovanie nášho sveta? O tomto všetko diskutuje Jozef a Samuel.
Jeden zo šiestich problémov, za ktorých vyriešenie ponúka Clayov matematický inštitút odmenu milión dolárov, je takzvaný P verzus NP problém. Ak zanedbáme niektoré podstatné technikality, jeho zadanie je prekvapivo jednoduché: Úlohou je rozhodnúť, či sa problémy, ktorých riešenie vieme jednoducho overiť, dajú aj jednoducho vyriešiť. Problémy, kde vieme riešenie jednoducho overiť, spadajú do triedy nazývanej NP. Problémy, ktoré vieme jednoducho vyriešiť, patria do triedy P. Otázka teda znie: platí P = NP?
