O vesmíre, prírode a vôbec
Takúto výčitku si môžete prečítať prakticky pod každým príspevkom, kde média informujú o aktuálnych počtoch ľudí nakazených koronavírusom. A keď nie toto, tak: „Koľko o tom ešte budete písať? Nikoho to nezaujíma!“ Malo by.
Pri „padajúcej hviezde“ si mnohí prajú šťastie. Kométy, asteroidy či meteoridy sa síce vedia postarať o krásne divadlo na nočnej oblohe, vedia však aj priniesť obrovské nešťastie. Čo sú vlastne kométy zač a koľko majú chvostov? Aký je rozdiel medzi meteorom, meteoritom a meteoridom? Čo majú spoločné Perseidy, ktoré spestrujú letnú oblohu s jednou z najväčších hrozieb pre ľudstvo? O tomto všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Atómová bomba je smrteľná niekoľkými spôsobmi. Reťazová reakcia rádioaktívnej látky vytvorí podľa vzorca E=mc2 množstvo energie nedosiahnuteľné konvenčnými výbušninami. Aj včerajší strašný výbuch v Beirúte bledne v porovnaní aj s najmenšími jadrovými zbraňami.
Pred pár dňami sme písali o novom meraní „zlatého“ rozpadu nabitého kaónu na nabitý pión a neutríno-antineutrínový pár na experimente NA62, ktorého výsledok bol prezentovaný na konferencii ICHEP2020
Multimiliardový medzinárodný projekt ITER (International Thermonuclear Experimental Reaktor) je jedna z najúžasnejších technologických stavieb, do akých sa ľudstvo pustilo. Ako každý komplexný projekt sa aj tento skladá z niekoľkých fáz. Od prípravnej fázy a navrhnutia konceptu celého projektu až po finálny model celého reaktora a všetkých ostatných podporných zariadení ako chladenie, supravodivé magnety, ktoré držia plazmu na uzde či extrémne netriviálny rozvod elektrickej siete, ktorá bude kŕmiť toto technologické monštrum.
V hľadaní mimozemského života sa konečne posúvame mimo Slnečnej sústavy! Koľko planét poznáme za jej hranicami a ako sme ich našli? Ako vlastne vyzerajú, môže na nich existovať život? Ak áno, máme to šancu zistiť? O týchto všetkých otázkach diskutuje Jozef a Samuel.
Metalisti to majú tieto dni extra náročné, všetci dobre vieme, že v čiernom oblečení je to na slnku oveľa horšie, ako v bielom či v inej farbe. …
Dnes prebieha posledný deň prvej časti konferencie ICHEP2020 [1], počas ktorej boli výsledky prezentované paralelne v špecializovaných sekciách (ako sú napríklad neutrína, Higgsov bozón, tmavá hmota, atď). Videá s hodinami prezentácií sú verejne prístupné online na YouTube [2]. Od pondelka začne druhá časť konferencie s plenárnymi prednáškami, ktoré zhrnú hlavné výsledky a súčasný stav časticovej fyziky.
Veľmi zaujímavé výsledky prezentované počas druhého dňa konferencie ICHEP2020 [0] pochádzajú z experimentov ATLAS a CMS. Sú to dva najväčšie experimenty na urýchľovači LHC v CERN-e, ktoré už tradične súperia o prvenstvo pri prinášaní nových výsledkov. Ich najväčším objavom je nepochybne Higgsov bozón z roku 2012.
Prvý deň najväčšej konferencie časticovej fyziky ICHEP2020 [0] je za nami. Videli sme viacero zaujímavých prezentácií, nadšenci si môžu prezrieť slides [1], videá budú čoskoro zverejnené na YouTube. Pre mňa sú vrcholom dňa nové výsledky z experimentu NA62 v CERN-e [2][3], keďže som sa na nich ako člen NA62 podieľal.
