Zrážka galaxií
11. júna 1784 pozrel do svojho ďalekohľadu William Herchel, povedal si: „Hmmm,“ a pripísal galaxiu dnes známu ako NGC 6052 na svoj dlhý zoznam astrofyzikálnych objavov. …
O vesmíre, prírode a vôbec
11. júna 1784 pozrel do svojho ďalekohľadu William Herchel, povedal si: „Hmmm,“ a pripísal galaxiu dnes známu ako NGC 6052 na svoj dlhý zoznam astrofyzikálnych objavov. …
V živote stretneme všelijaké čísla. Malé, veľké, kladné, záporné, celé, zlomky, odmocniny, imaginárne čísla, ale i takých špekulantov ako pí alebo Eulerovo číslo. Väčšina z nich má jednu spoločnú vlastnosť – vieme ich napísať.
Hubblov teleskop hmlovinu Orión neobjavil. Je ju vidno aj voľným okom, so slabším ďalekohľadom dokonca rozoznáte jej rozmazaný tvar, ide o difúznu hmlovinu bez jasného …
Všetci dobre vieme, že vo vesmíre nič nie je počuť – vákuum zvuk neprenáša. Astrofyzici sa však často vynájdu a zvuk získajú z iného signálu. Vesmír si teda predsa len môžeme vypočuť a Samuel tak pripravil pre Jozefa na hádanie desať zvukov z blízkych a vzdialených hviezd, planét a mesiacov. Vypočujte si zvuky vesmíru!
Hubblov teleskop oslávil 30 narodeniny. Teda presnejšie, prešlo 30 rokov od začiatku jeho misie, počas ktorej nám priniesol mnohé z najslávnejších záberov ďalekých galaxií, hmlovín či, nepriamo, čiernych dier.
Oči máme na pozeranie a uši na počúvanie, no za bežných podmienok nám tieto zmysly nehovoria nič o teplote. Ak vidíme, že železo svieti na červeno, …
Náš Vedátorský podcast zďaleka nie jediný podcast s vedeckým obsahom v slovenskom jazyku! Podcasty sú zoradené podľa toho, ako často ich počúvam. Najčastejšie samozrejme počúvam náš podcast. Mnohé ďalšie však počúvam v podstate pravidelne. Ak niektorý domáci vedecký podcast chýba, napíšte nám!
Za jeden z príkladov šarlatánstva sa považuje predpovedanie budúcnosti. Rôzne Baba Vangy a Nostradamovia, ktorý vám dajú vágne predpovede na ktoré s trochou snaženia napasujete čo treba. Pravda je však taká, že budúcnosť sa predpovedať dá – a to už čias Isaaca Newtona.
Hovorí sa, že morské dno poznáme menej, než povrch Marsu. Nie je to zas také zlé, podrobné zobrazenie oceánskeho dna už obsahujú aj Google mapy. Od špagátov, cez sonary až po satelity – o histórii a súčasnosti meraní morského dna diskuje Jozef a Samuel.
Asi ste si všimli, že veci sa občas pokazia. Niekedy je to jadrová elektráreň, niekedy lietadlo a niekedy finančná burza. Možno máte pocit, že sa takéto veci dejú stále častejšie, než kedysi a asi máte pravdu.