O vesmíre, prírode a vôbec
Hmlová komora je jednoduché zariadenie, ktoré nám umožňuje pozorovať trajektórie mikroskopických častíc. Teda, nie hocijakých, ale tých, ktoré sú elektricky nabité a majú vysokú energiu. Všetky takéto – pre nás ináč neviditeľné – častice pochádzajú buď z kozmického žiarenia alebo z prirodzenej rádioaktivity. Veľkosť týchto častíc je menšia, než miliardtina metra. Ako teda dokážeme vidieť ich stopy?
Nevieme ako presne vznikol život na našej planéte a tak nie je vylúčená ani možnosť, že tu vlastne nevznikol – len sa sem dostal. Veľa výskumných tímov sa venovalo otázke, či sa môže jednoduchý život zviesť na mateorite, ktorý k nám priletel z Marsu. Môžu meteority prenášať život? Pochádzajú vírusy z komét? Pochádzame z Marsu? Alebo z Venuše? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Senátor Pastore sa spýtal: „Existuje nejaké, aspoň hypotetické, využitie toho vášho urýchľovača pre potreby obrany našej krajiny?“ Robert Wilson priznáva, že: „Nie, nič také mi nenapadá.“ „Absolútne nič?“ skúša senátor. „Nie, vôbec nič.“
Nielen SARS-CoV-2 ale aj iné vírusy, ktoré spôsobujú nádchu či chrípku nás vedia pripraviť o čuch. Najbežnejší spôsob, ktorý dobre poznáme je, že sa nám „upchá nos“. Čo sa vtedy deje? Bunky reagujú na prítomnosť vírusu zápalovou odpoveďou, ktorá je veľmi komplexná. Jej výsledkom je, že sliznica nosa sa viac prekrví, cievy sa rozšíria a sú priepustnejšie pre imunitné bunky, ktoré putujú k miestu infekcie.
V poslednej dobe sa v súvislosti s novým koronavírusom spomínajú jeho mutácie a predpovede o tom, či zmutovaný vírus bude nebezpečnejší alebo naopak. V tomto texte si povieme, prečo a za akých podmienok sa vírusy stávajú silnejšími, respektíve slabšími a kedy aj druhá možnosť môže byť výhodná. Koronavírusu SARS-CoV-2 sa však špecificky venovať nebudeme. Namiesto toho si povieme o všeobecných princípoch ovplyvňujúcich evolúciu vírusov.
„Na čo mi je matematika?“ To sa pýtal asi nejeden znudený stredoškolák. Na čo sú nám však čísla naozaj? Kedy sme vymysleli prvé čísla? Ktoré zvieratá vedia najlepšie počítať? A čo vyškriabal geniálny matematik na most v Dubline? O tom všetkom diskutuje Jozef a Samuel.
Zaujíma ťa fyzika, rád pracuješ v tíme a chceš svojim rovesníkom z celého sveta ukázať, že ti to jednoducho páli? Potom neváhaj, zlož si svoj víťazný tím a zaregistruj sa do súťaže Fyziklání 2021.
Píše sa rok 2002 a ľudia boli na Mesiaci už tak dávno, že na to skoro zabudli. Hubblov teleskop robí snímky ďalekého vesmíru, Veľký hadrónový urýchľovač, v ktorom bude odhalený Higgsov bozón, je práve vo výstavbe, čoskoro bude zmapovaný celý ľudský genóm. Žijeme v dobe divov, mnohé veľké záhady sú vyriešené, pri ďalších sme na najlepšej ceste. Jedna záhada však pretrváva. Prečo keď sa zabudneme vo vani, tak sa nám tak smiešne pokrčí koža na dlaniach a chodidlách?
V špeciálnej epizóde sa rozpráva Samuel s Norbertom Wernerom, vedúcim výskumnej na Masarykovej Univerzite v Brne. Okrem noviniek z astrofyziky za posledný mesiac sa rozprávajú hlavne o demokratizácii vesmíru – ako sa vesmír a jeho výskum stáva dostupnejším či už pre firmy alebo výskumné inštitúcie. Akú prácu dokážu spraviť drobné satelity? Kedy sa vrátime na Mesiac? A mal by SpaceX cestovať na Mars? O tom sú dnešné rozhovory o vesmíre.
Čo sa pravdepodobne stane s vírusom SARS-CoV-2 keď dosiahneme komunitnú imunitu? Vírus zmizne? Zostane cirkulovať v populácii? Budeme mať lockdowny každú zimu? Tento týždeň vyšiel článok v časopise Science, ktorý sa snaží odpovedať na tieto otázky.
