Keď bola pandémia koronavírusu, dúfal som, že to zvýši dôveru ľudí vo vedu. Spočiatku sa tak dialo – mnoho ľudí sledovalo správy epidemiológov, počúvali vysvetlenia o fungovaní vírusov a ich evolúcii. Potom sa však témy chytili politici a rôzne dezinformačné médiá, a v očiach časti spoločnosti sa zrazu stala vakcína hrozbou. Spomínate si, ako tvrdili, že všetci zaočkovaní ľudia do pár rokov zomrú alebo budú neplodní? Časti ľudí nevadí, že sa tieto prognózy nenaplnili, a zdrojom, ktoré toto tvrdili, veria ďalej.
Dalo by sa povedať, že veda si to vtedy „zlízla“ náhodou – pre politikov to bola jedna z tém, na ktorých sa dali naháňať body. Tieto útoky smerujú na vedu skôr nepriamo. Napríklad, kým na seizmológov neútočí nikto, na klimatológov mnohí – lebo sa venujú téme, z ktorej sa dajú žmýkať politické body. Znamená to, že sú útoky na vedu len tak mimochodom? Nie.
Napríklad v Amerike dával senátor William Proxmire ceny Golden Fleece Award, ktorých cieľom bolo zosmiešniť vedu a ukázať, že ide o mrhanie verejných zdrojov. Udelil ju napríklad za výskum, ktorý sa venoval sexuálnemu vzrušeniu, ktoré pociťujú potkany po užití marihuany. Vytrhnuté z kontextu to môže znieť zvláštne, no potkany sú často modelové organizmy, ktorých správanie je podobné ľuďom. Tento trend zosmiešňovania vedy neskončil. Spomeňte si, ako Donald Trump zosmiešňoval výskum o „transgendrových myšiach“, pričom pravdepodobne iba zle prečítal slovo „transgénové“.
Na sofistikovanejšej úrovni sa o to snažia ľudia ako Eric Weinstein (blízky spolupracovník Petra Thiela, ktorý má blízko k americkej administratíve). V rozhovore s významným kozmológom a teoretickým fyzikom Seanom Carrollom chŕlil dlhé slová, ktoré na neznalého diváka mohli spraviť veľký dojem – odborníkovi sú však na smiech. To je však Weinsteinovi jedno – jeho cieľom nie je presvedčiť expertov, ale ostatným ukázať, že expertom nemajú veriť.
Veda a jej následné aplikovanie priniesli ľudstvu blahobyt. Máloktorá veda však začala tak, že si niekto sadol do laboratória a položil otázku: „Ako vyrobiť niečo hodnotné?“ Naopak, väčšinou je na začiatku zvedavosť – chceme pochopiť svet okolo nás. A keď sa nám to podarí, zistíme, že poznatky vieme využiť pre svoj prospech. Tie aplikácie sú sekundárne.
Napríklad CRISPR-Cas technológia, ktorá dnes umožňuje liečiť vážne choroby spôsobené chybnými génmi, začala vďaka výskumu, ktorý sa v roku 1987 zaoberal metabolizmom fosfátu v baktérii E. coli. Podobne by sme dnes nemali iPhony, ak by sa niekto kedysi nezarazil, prečo sa jantár správa zvláštne, keď ho pošúchame chvostom líšky. Keď ľudia zostrojili prvý laser, prvé reakcie boli: „Pekné, ale zbytočnosť.“ Veda a technológie prinášajú blahobyt, ale je to beh na dlhé trate. Preto sú ľudia, ktorí sa ju snažia stopnúť v zárodku, nebezpeční.
Chcem tým povedať, že veda funguje dokonale a nemá sa nič zlepšiť? Ani omylom. No trend, ktorý vidíme vo svete, nemá so snahou zlepšiť fungovanie vedy nič spoločné. Aká je skutočná motivácia, to už nechám na posúdenie ostatných.
[Samuel]