Často počujem takú kritiku, že aj vedci sa v minulosti mýlili, a tak ich nemáme počúvať, keď teraz hovoria niečo, čo sa nám nepáči.
Áno, je pravda, že sa vedci veľakrát mýlili. Možno vás to prekvapí, ale mýliť sa je tak trochu súčasťou našej práce.
Ako funguje veda? Hľadáme vysvetlenia. Pozorujeme svet okolo seba a hľadáme modely, ktoré by ho dokázali zreprodukovať. Čo s nimi ďalej? Testujeme ich. „Snažil som sa pochopiť, prečo sa táto látka sfarbila. Myslím, že obsahuje chemikáliu X. Ak je to naozaj tak, po zapálení by mala horieť na modro.“ Existuje nekonečne veľa nesprávnych vysvetlení a len jedno správne, takže sa v procese testovania pomerne často mýlite. „Hmm, horelo to na zeleno. Skúsim vymyslieť niečo iné.“
Poznanie sa vyvíja dynamicky, a tak vám vedci nikdy nepovedia, že niečo platí stopercentne – a ak áno, berte to ako rečnícku skratku. Typicky však povedia niečo ako: „Pri daných informáciách, ktoré práve teraz máme, je najlepším vysvetlením práve toto.“ Neskôr, keď získame ďalšie dáta, porobíme experimenty, vyhodnotíme vzorky, svoje predstavy možno budeme musieť upraviť. Vysvetlenia, ktoré dávajú vedci, sa snažia byť za daných okolností tie najlepšie, aké sme schopní urobiť – treba sa s tým zmieriť, istota je fikcia.
Toto robí veľký rozdiel medzi zlými vedeckými a zlými nevedeckými vysvetleniami. Vedci si kedysi mysleli, že svetlo sa šíri ako vlnenie éteru. Je to zlé vysvetlenie. Iné zlé vysvetlenie je, že svetlo sa šíri, lebo tak si to praje boh. Jedno z nich je „dobré zlé“ a druhé je „zlé zlé“. Prečo? Lebo jedno z nich má možnosť sa napraviť.
Vedci sa pustili do hľadania éteru a keď ho nenašli, prišli s iným vysvetlením, ktoré už bolo lepšie – stále nie dokonalé – a viedlo k desaťročiam snáh uchopiť povahu svetla a dôsledkov na zvyšok fyziky. Druhé vysvetlenie má problém – nedá sa testovať a nedá sa zlepšovať.
Rozdiel medzi dobrými nesprávnymi vysvetleniami je možnosť ich napraviť. A naopak, ak sa ľudia roky či generácie držia nesprávnej teórie, s veľkou pravdepodobnosťou je to preto, že je netestovateľná a nezlepšiteľná. Mali sme nesprávne predstavy o veľkosti vesmíru (možno stále máme), o horení ohňa aj o fungovaní sopiek. Ale napravili sme ich – lebo sme mohli a chceli.
Nie je teda chyba mýliť sa – bez občasných omylov sa nepohneme vpred. Väčší problém je nemať možnosť sa hýbať vpred. Len vtedy sa môžeme mýliť dlhodobo.
[Samuel]