O vesmíre, prírode a vôbec
Krátke príspevky o vede, vesmíre a prírode. Píšeme o všetkom, čo nás zaujíma! Napravo je zoznam tém, z ktorých si môžete vybrať.
Možno ste už počuli o ľuďoch, ktorí vedia v hlave za malú chvíľku vynásobiť obrovské čísla, pamätajú si číslo pí na desaťtisíce miest, alebo vám vedia do pár sekúnd povedať, v ktorý deň v týždni ste sa narodili. Zatiaľ čo tie prvé dve schopnosti sú dosť ťažko nadobudnuteľné, to posledné sa dá celkom jednoducho naučiť.
Jedným z menej známych výsledkov Johna Conwaya je výsledok, ktorý hovorí, že ak majú ľudia slobodnú vôľu, tak majú aj elektróny slobodnú vôľu, výsledok sa preto volá Free Will Theorem. Čo ale vlastne hovorí?
Nikdy neviete povedať, kvôli čomu si vás ľudia budú pamätať. Tak to je aj s nedávno zosnulým matematikom Johnom Conwayom, ktorého napriek jeho mimoriadne plodnej kariére najviac ľudí pozná cez jednoduchú „hru”, ktorú vymyslel. Ide o Hru života (anglicky Game of Life).
V sobotu nás opustil významný anglický matematik John Horton Conway. Vo veku 82 rokov zomrel v New Jersey na následky COVID-19. Pre svet matematiky i vedy všeobecne je to veľká strata. Conway stál hneď za niekoľkými veľkými matematickými objavmi a bol tiež inšpiráciou pre mnohých ďalších matematikov. Stojí za to si pripomenúť aspoň niektoré z jeho objavov.
Musím sa priznať – príspevky o tradíciách patria medzi moje najobľúbenejšie. Poskytujú odstup. To, čo považujeme za rýdzo naše je často pestrým kokteilom zvykov rôznych, často už neexistujúcich, kultúr a národov. Skvelým príkladom je šibanie.
Gin s tonikom má povesť decentného drinku, bežne sa pije s povystrčeným malíčkom a mierne nadvihnutým obočím. Vedeli ste však, že viac mu náleží námornícke prostredie a pokrikovanie „hej hou“?
Nedávno sa rozhodlo, že tohtoročné prestížne matematické ocenenie, Abelova cena, bude udelená dvom matematikom, Hillelovi Furstenbergovi a Grigorijovi Alexandrovičovi Margulisovi, za „priekopnícke využitie metód pravdepodobnosti a dynamických systémov v teórii grúp, teórii čísel a kombinatorike“.
Šíri sa nebezpečná myšlianka. Pred koronavírusom nás vraj nechránia opatrenia, rúška a disciplína, ale haploskupiny. Pozrime sa, prečo to tak nie je.
Minule sme si vysvetlili, na čo nám je logaritmus. Logaritmus dostáva pod kontrolu veľké a rýchlo rastúce čísla, preto je užitočný práve v časoch epidémie. Pozrime sa teraz na dva pojmy, ktoré sedia na tróne neobľúbenej matematiky: derivácie a integrály.
Otvoríte si wikipediu, pozriete heslo „informácia“ a dozviete sa, že je to „rozplynutie neistoty“. Keď dostanem informáciu, zníži sa moja neistota o niečom – to znie rozumne. Kliknete na heslo „neistota“ a dozviete sa, že je to „situácia s nedostatkom informácie“. Hmm, trochu sa zamotávame, nie?
